Našliapnutie na ľavú nohu, "jordanovský" odskok a čistý kôš zo "šestkovej vzdialenosti". "Dnes mi to fakt ide," pomyslel si sotva pätnásťročný Juro a spokojne sa usmial na spolužiačky, ktoré sa na nich, rovnako ako mnoho iných popoludní, prišli pozrieť.
Pri ďalšej akcii sa stalo čosi nečakané. Pri doskoku sa Jurovi prudko podlomila pravá noha. Nerozumel tomu. Veď hrával roky a nikdy sa mu nič podobné nestalo. Zostal sedieť na horúcom betóne a bezmocne hľadel na prekvapených spoluhráčov. Noha prekliato bolela.
Zavolal teda rodičom a tí ho vzali k lekárovi. Nasledoval röntgen. Vraj zlomenina, no lekárovi sa čosi nepozdáva, a tak Juraja ešte v ten večer prijímajú na detskú ortopédiu. Tam zranenie klasifikovali ako dôsledok oslabenia kosti pre zhubný osteosarkóm. Vo veľmi krátkom čase nasleduje totálna endoprotéza a silná chemoterapia. Všetko zbytočne, znova a znova sa objavujú metastázy. Ani nie dva mesiace po svojom poslednom koši dostáva Juraj od mamy prekrásnu kyticu bielych ruží...
Chytil vás dnes revízor? Rozišlo sa s vami dievča vašich snov? Alebo vás dokonca okradli?
No a čo?
davidkralik.blog.sme.sk
Autor: Dávid Králik
