cibuľovín odstraňujeme kvety aj so semenníkmi.

Na štíhlych vretenách, ale aj na iných pestovateľských tvaroch jabloní a hrušiek usmerňujeme jednoročné výhonky s krátkymi letorastami do vodorovnej polohy. Dosiahneme to vyväzovaním alebo rozpierkami, prípadne zavesením malých závaží na mladé, ešte nezdrevnatené výhonky. Dbáme však na to, aby sa letorasty neohýbali do oblúka, na ktorom by rástli nežiaduce vlky.

Začiatkom júna vysievame sirôtky, sedmikrásky a nezábudky do pareniska alebo výsevných misiek. Semená sú malé, preto ich miešame s pieskom. Sadenice v hustých výsevoch bývajú slabé a vytiahnuté, preto ich po vzídení pretŕhame. Na záhony ich vysadíme v polovici augusta, a to do riadkov vzdialených 20 centimetrov. Vzdialenosť medzi rastlinami má byť 15 centimetrov.

Kučeravý kel sa u nás málo pestuje aj konzumuje. Jedlou časťou sú listy, ktoré majú vysokú výživnú hodnotu, podobne ako ružičkový kel. Energetickú hodnotu má nižšiu než hlávkový a ružičkový kel, preto je vhodný pri redukčnej diéte. Významný je aj obsah bielkovín a vlákniny. Zo všetkých zelenín obsahuje najviac vápnika (212 miligramov na 100 gramov čerstvej hmoty). Bohatý je tiež na železo, horčík, fosfor a draslík. Obsahuje aj zinok, mangán, selén a meď. Vyniká obsahom vitamínov A a C. Nadpriemerný je aj obsah bioflavonoidov a protivredovej látky S-metylmetionínu.

Vôňa kvetov hoje je neobyčajne intenzívna, sladká, trocha korenistá s prímesou kadidla. Niektorí ľudia nie sú schopní túto zadúšajúcu vôňu zniesť. Keď je teplo, na kvetoch sa objavuje sladký nektár. Hoja však kvitne zriedkavo. Obľubuje svetlé miesta, ale bez páliaceho slnka, a vlhkú zem. Neznáša premiestňovanie ani pretáčanie kvetníka, najmä po nasadení pukov. Po odkvitnutí je lepšie neodstraňovať kvetné čiašky, lebo sa na nich môžu objaviť nové kvety. (pav, všk)