Evina dcéra sa prihlásila na osemročné gymnázium. Hoci je výborná žiačka, Eva si nebola celkom istá, či ju tam má dávať. Napokon ju však presvedčila samotná dcéra, ktorá sa na túto výberovú školu veľmi túži dostať. Čím viac sa však termín pohovorov blížil, tým menej si bola Eva istá, či urobili správne. Jej dcéra je totiž až nedetsky seriózna, všetko berie veľmi vážne. Do učenia ju nikdy nebolo treba naháňať, práve naopak, no pred pohovormi sa to ešte zhoršilo. Eva sa obáva, že ak dcéru neprijmú, bude to chápať ako svoje veľké zlyhanie.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Treba aj vaše dieťa odháňať od učenia? Boli ste vy takým dieťaťom? Má aj vaše dieťa vytýčené od školských čias svoje ciele?

Mám dcéru, ktorá tiež túži po dokonalosti, po tom, aby bola absolútne naj. Je pravda, že som rada, že sa škole venuje a nemusím ju do učenia naháňať, ale nezdalo sa mi to v poriadku, treba aj žiť. Zašla som preto s ňou k psychologičke, a urobila som dobre. Dcéra si týmto spôsobom kompenzuje určité veci, ktoré zažila, a nevie sa s nimi inak vysporiadať. Vďaka tejto múdrej a príjemnej žene sa moja dcéra už sem-tam "urve" aj s kamarátkami a bez problémov rozchodila aj štvorku z fyziky v žiackej. Môj pocit je, že Eva by s tým mala niečo robiť, pozrieť sa, čo je za tým. Pre desaťročné dieťa nie je takéto správanie prirodzené.

6 6 6

Moja dcéra je v prime na osemročnom gymnáziu. Na základnej škole patrila medzi najlepších v triede takmer bez učenia. Teraz patrí k dobrým, nemá už samé jednotky, ale za zopár dvojkami na vysvedčení sú reálne vedomosti. Prvú trojku v septembri oplakala, teraz mi len sucho oznámi, že jej nevyšla previerka a musí si to opraviť. Naučila sa to zvládať a do školy chodí rada. Popritom stíha aj denné tréningy. Aj moja dcéra je ctižiadostivá, navyše je trémistka a citlivá. Bola zvyknutá byť najlepšia, a teraz sa musela vyrovnať s tým, že to tak nie je. Prišla do väčšej konkurencie. Myslím si, že ak prídu čiastočné malé neúspechy (neúspechy v očiach detí) v mladšom veku a deti sa ich naučia prekonávať, budú lepšie prekonávať aj ďalšie životné prekážky. Ak by moja dcéra ostala na ZŠ a mala samé jednotky bez veľkej námahy a konkurencie, prípadné problémy neskôr by ju zaskočili viac. Takto bude zvyknutá, že sa nedá všetko robiť so stopercentnou úspešnosťou.

6 6 6

Keď som bola dieťa, rodičia na mňa tlačili, aby som bola najlepšia. Dosť ma to stresovalo. Myslím si, že ma neodhadli a tlačili na mňa zbytočne. Niektorí rodičia si jednoducho myslia, že všetko sa dá dosiahnuť nátlakom, vraj sa im raz za to poďakujem. Musím sa však priznať, že sa im nechystám ďakovať. Práve naopak. Sama som dnes matkou štyroch detí. Moja skúsenosť je úplne iná. Deti treba usmerňovať a vychovávať k sebaúcte a zdravému sebavedomiu. Ak je dieťa prehnane iniciatívne, treba sa s ním veľa rozprávať a viesť ho aj k iným aktivitám, ako je škola. Veď život je pestrý a škola je len jednou z jeho súčastí.

6 6 6

Mám podobný problém. Príde mi domov zúrivý pubescent, lebo síce dostal jednotku, lenže test nemal na 100, ale iba na 98 percent. Je to ťažký život, len veľmi ťažko sa dá byť dokonalým.

6 6 6

Ja som dala dcéru radšej na inú, vhodnejšiu základnú školu (tá naša po 4. triede pokračovala gymnáziom a nemala 5. ročník), lebo som videla, že sa potrebuje ešte upokojiť a dozrieť. Spravila som dobre, dcéra je spokojná, a to mi za to stojí. Nechcela by som, aby mi dieťa vo veku od 10 do 14 rokov sedelo stále nad knihami, lebo osemročné gymnázium dá deťom v tomto veku veľmi zabrať. Myslím si, že nad knihami strávi ešte dosť rokov na to, aby s tým začínala tak skoro.