V Pálffyho paláci vystavujú dve mladé kurátorky jediné dielo - obraz Erika Šilleho. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Spraviť si kávu, pohodlne sa uvelebiť na sedačke a dívať sa na dielo Erika Šilleho. Reč nie je o domácom polihovaní pred televízorom. Erik Šille je výtvarník a jeho jediný obraz inštalovaný oproti mäkkej pohovke tvorí samostatnú výstavu v bratislavskom Pálffyho paláci na Panskej ulici. Projekt Intim gallery (Len on a vy) pochádza od Diany Majdákovej a Evy Kotlárikovej, víťaziek štipendia pre mladých kurátorov, ktoré organizuje Galéria mesta Bratislavy.
Odvaha vystaviť v jednej miestnosti len jedno umelecké dielo a nazvať to výstavou je reakciou na bežnú prax galérií, ktoré kladú dôraz na počet vystavených prác. "Návštevník galérií sa môže cítiť unavený, keď vidí veľa obrazov za sebou. Nemá energiu venovať sa každému osobitne. Každý kvalitný obraz však stojí za to, aby sa naň človek pozeral dlhšie ako len pár sekúnd," hovorí Majdáková, študentka kunsthistórie.
Inštalácia so vstupnou tmavou miestnosťou a "obývačkou" s obrazom svojou jednoduchosťou zasadzuje úder všetkým očakávaniam. Návštevník sa ocitá sám, so svojimi myšlienkami zoči-voči Šilleho farebnému obrazu, nazvanom Silence. Ten si teda pozornosť priam vynucuje. "Výber je zámerný, pretože práve súčasné umenie býva širokou verejnosťou najmenej akceptované. V Erikových obrazoch je vždy aj príbeh, narážka na súčasný svet, nejde len o vyjadrovanie abstraktných pocitov. Hoci využíva veľa symbolov, sú prístupné, ich význam môže pochopiť každý," hovorí Majdáková.
Intim Gallery je jej prvou oficiálnou výstavou. Vďaka štipendiu si tak mohli obe prvýkrát vyskúšať kurátorskú prácu so všetkým, čo k nej patrí. "Cieľom štipendia je podpora praxe mladých kurátorov - študentov dejín umenia. Galéria im poskytuje zázemie na realizáciu výstavy. Dôležité je, aby nielen vytvorili koncepciu projektu, ale vedeli ho aj uskutočniť a organizačne zabezpečiť," hovorí Daniela Čarná z Galérie mesta Bratislavy.
Dojem z výstavy dopĺňa brožúra, ktorá okrem základných informácií o autorovi obsahuje najmä ukážky jeho tvorby. "Ľuďom sa zväčša nechce veľa čítať," pripomína Majdáková. Druhú časť tvorí analýza diela. Farebný obraz presvitá cez matný papier, na ktorom sú nakreslené šípky s krátkymi vysvetlivkami k jeho jednotlivým častiam. Niekoľko bielych listov na konci bulletinu je priestorom na vlastnú interpretáciu návštevníka alebo jeho poznámky.
Originálny nápad a pocit relaxu umocňuje aj niečo takmer nepodstatné: nikoho tu nešpehujú dozorkyne.