Zvykol som si na ne a beriem ich ako súčasť života, bez nich sa ani nepohnem. Môže sa stať, že sa človek niekam zatúla, stane sa niečo. Som aj poistený cez moju zlatú kreditku, takže je to pre mňa pocit istoty, nielen spôsob platby. Mám viac kariet, na Slovensku, v Česku, v Amerike, najviac používam tie doma a v Česku. Veľkú hotovosť nikdy nenosím so sebou, maximálne tisícku, dve tisícky, málokedy mám vo vrecku viac. Keď idem niekam, potrebujem tankovať - tam platím kartou, keď sa chcem v reštaurácii najesť, takisto, pri nákupoch rovnako. Len za nejaké maličkosti platím hotovosťou.

Martina Moravcová, najlepšia slovenská plavkyňa

Veľmi často ju používam, najmä v zahraničí. V Amerike sa bez platobnej karty človek nezaobíde. Mať "dobrý" kredit, čiže používať kreditné karty a hlavne ich aj načas splácať, je veľmi dôležité. Podľa kredit rankingu sa odvíja napríklad výška úrokov pri splátkach na úvery, lízingy, dokonca aj pri poistkách a podobne. Čiže: čím lepší kredit, tým máte väčšie výhody pri úveroch a podobne. Doma väčšinou platím debetnou kartou. Pravidelne používam asi tri, prakticky pri každom väčšom nákupe. Už som zažila aj šoky: keď mi ukradli peňaženku na svetovom šampionáte z tašky počas pretekov, ale to bolo už dávno. Našťastie tam boli aj rodičia a oni sa o všetko postarali.

Martina Suchá, tenistka

Platobnú kartu mám ku každému účtu, ku korunovému, dolárovému i eurovému. Ako tenistka zarábam v dolároch, väčšinu peňazí mám na dolárovom účte. Žijem však na Slovensku, potrebujem aj korunové operácie, preto musím mať viac kariet. Tie využívam dosť, patrím k ľuďom, a stáva sa mi to často, že nemám ani hotovosť pri sebe. Na začiatku kariéry som zažila ešte aj časy, keď som brala so sebou peniaze, potom sme však zistili, že s kartou je to jednoduchšie. Teraz sa už takmer všade dá platiť kartou - v reštauráciách, obchodoch, v zahraničí je to dokonca nevyhnutnosť, bez karty je problematické čo sa len ubytovať, v hoteloch ju potrebujú ako záruku. Keď sa požičiava auto, berú kartu ako zálohu.

Martin Bajčičák, bežec na lyžiach

Mám dve karty, aj takú, ktorá sa dá používať i v zahraničí. Keďže počas súťažného obdobia, ale i prípravy na sezónu, pendlujem po Európe, potrebujem menu tej-ktorej krajiny, či už v obchodoch, na letisku, keď sa potrebujem najesť, alebo napiť. Nemusím špekulovať, či mám pri sebe peniaze daného štátu, môžem zaplatiť bez problémov. Patrím medzi ľudí, ktorí hneď, keď sa dali vybaviť karty, ich začali používať. Nikdy som neváhal, zapáčil sa mi tento spôsob platby, aj keď sa musím priznať, že dvakrát som už stratil všetky doklady aj s peňaženkou. Našťastie šlo o kartu, kde človek musí udať PIN-kód, keď chce vybrať peniaze. Hneď som zavolal do banky, oznámil stratu a okamžite kartu zablokovali.

Karol Hingis (druhý sprava), otec tenistky Martiny Hingisovej

Nemám platobnú kartu - platím len v hotovosti. Či nemám strach, že stratím peniaze? Prečo by som mal mať?! Vyberiem si peniaze predtým, ako ich potrebujem. Neuznávam karty, som konzervatívny človek. Aj keď idem do zahraničia, predtým si zamením a zoberiem so sebou peňazí toľko, koľko potrebujem a viac neutratím.

Elena Kaliská, olympijská víťazka vo vodnom slalome

Je to najrýchlejší spôsob platby, nosiť väčší obnos v peňaženke nie je veľmi dobré. Navyše veľa som v zahraničí a tam je tento spôsob platby veľmi rozšírený.

Karol Kučera, bývalý slovenský tenista

Už dlhšie používam kartu, veľmi mi uľahčuje život. Ešte donedávna som stále cestoval po svete, keď som potreboval peniaze, nemusel som meniť. Hlavné platby som mohol vybaviť z karty. Mám kreditné karty, mal som aj elektrónkovú, no na môj spôsob života mi skôr vyhovovala kreditná.

František Chmelár, predseda Slovenského olympijského výboru

Mám kartu v zahraničí i doma, súkromnú i služobnú a využívam ich pomerne často. Na olympijských hrách je to nutnosť, VISA je dlhoročným partnerom Medzinárodného olympijského výboru, všetky oficiálne operácie pre-biehajúce v rámci olympiády, môžu byť vybavené len cez túto kartu. Z našich výdavkov platíme časť bankovým prevodom dopredu, mnohé veci sa platia priamo v dejisku. Počas olympijských hier sa tam akceptuje len VISA karta.

Filip Šebo, futbalista Austrie Viedeň

V peňaženke väčšinou nosím len platobnú kartu, žiadnu hotovosť. Karta je výhodnejšia a praktickejšia, mám na účte stále peniaze a môžem hocikde platiť, alebo použiť ju, keď si niečo požičiavam. Mám ich asi tri, či ide o rakúsku alebo slovenskú banku, vždy mi vyšli v ústrety a mám najvýhodnejšie úroky.

Iveta Bieliková, basketbalistka

Začalo sa to tým, že sme s družstvom Ružomberka často cestovali do zahraničia, v časoch, keď ešte nebolo euro a mali sme problém s výmenou peňazí v krajine, kde sme sa práve nachádzali. Kartu som si teda vybavila z jednoduchých a praktických dôvodov s úmyslom, ak by bolo treba, môžem si vybrať peniaze. Potom som si rýchlo na túto formu platby zvykla aj doma a naozaj ju využívam v maximálnej miere. Síce vždy dbám, aby som mala nejakú hotovosť pri sebe, lebo sú ešte miesta, kde hotové peniaze človek potrebuje. Takže istú rezervu si nechávam. Mám viac kariet, stalo sa mi, že mi ju automat zhltol, alebo som ju stratila - no to bola panika! Už som aj zabudla kartu v bankomate, no našťastie to funguje tak, že po čase, keď si ju človek nevyberie, bankomat ju stiahne dovnútra. Dnes už reagujem pokojnejšie, už sa tak rýchlo nesplaším.

Libor Charfreitag, najlepší slovenský kladivár

Po prvý raz som začal kartu používať v Spojených štátoch, odišiel som študovať a trénovať do Dallasu v roku 1997. Dnes ich mám šesť, sedem, aj zlatú a platinovú. Bez nich si už ani neviem predstaviť život. Začínal som s obyčajnými kartami, postupne som sa dopracoval k zlatej a platinovej. Ich výhoda je v limite, do ktorého môže človek čerpať prostriedky. Niektoré poskytujú lepšie úroky, zároveň majitelia takýchto kariet majú výhody pri kúpe leteniek, sú automaticky aj poistení.

Michal Riszdorfer, člen zlatého komárňanského štvorkajaku

Som platobným kartám veľmi naklonený, pri častých cestách do zahraničia mi robia dobrú službu. Navyše tam vyžadujú kartu ako identifikačný prostriedok, keď sme na sústredení v Amerike, bez nej by nám nepožičali auto, karta slúži ako istá garancia. Mám štyri alebo päť platobných kariet. Keďže aj môj brat Richard sedí v tej istej lodi, všade chodíme spolu, máme stále spoločný účet, môže vyberať aj on, aj ja.

Peter Hatalčík, tréner slovenskej reprezentácie hádzanárov

Dnes si ani neviem život predstaviť bez kariet, dokonca sa mi stáva, že vôbec nemám hotovosť pri sebe, väčšinou platím kartou, podobne i všetci členovia rodiny. Keď potrebujem súrne väčší balík peňazí, nemusím lietať do banky, idem do automatu a vyberiem si. V zahraničí menej využívam túto formu platby, tam si beriem so sebou valuty. Pravdu povediac, nemám takú dôveru a vlastne som to ani neskúšal. I keď som už nad tým uvažoval, aby som si so sebou nemusel brať väčší balík peňazí a potom ho nechávať v hotelovej izbe. Nabudúce si vyskúšam, ako to funguje.

Klára Urbánová