Francúzi sa so svojou vojnovou históriou zoznamujú len pomerne ostýchavo. FOTO - REUTERS |
Francúzske štátne železnice SNCF musia zaplatiť odškodné židovskej rodine, ktorej príbuzných v roku 1944 odviezli do tranzitného tábora Drancy pri Paríži. Prezývali ho "predizba smrti", pretože väčšinu väzňov odtiaľ posielali do koncentračných táborov.
O odškodnení vo výške 60-tisíc eur rozhodol súd v Toulouse. Takýto rozsudok vo Francúzsku ešte nikdy nepadol.
Žalovanou stranou bol aj štát, pretože bol vlastníkom železníc a preplácal náklady na prepravu deportovaných. Podľa archívov dokonca aj po vojne. Železnice sa bránia. "Nemohli sme nič robiť, bol to príkaz od Nemcov a naša sloboda rozhodovania bola obmedzená," tvrdia. Proti rozsudku sa odvolali.
Súd v Toulouse v rozsudku tvrdí, že železnice ani štát neprotestovali proti podmienkam, v akých ľudí do Drancy prevážali. Vagóny, v ktorých ľudia trávili dlhé hodiny cesty, dostali eufemistický názov "vagóny tretej triedy". Boli to uzavreté vozne pre dobytok bez akýchkoľvek priestorov na osobnú hygienu, s maličkými otvormi na vetranie.
Štát tiež podľa súdu "zanedbal povinnosti voči svojim občanom", pretože muselo byť zrejmé, že Drancy je posledná stanica pred koncentračným táborom. Zvlášť od roku 1944, keď sa reči o koncentračných táboroch už nepovažovali za nereálne výmysly. Z Drancy podľa historikov do táborov smrti deportovali najmenej 67-tisíc francúzskych Židov. Počas holokaustu podľa izraelského pamätníka holokaustu Jad Vašem zahynula viac ako štvrtina francúzskej židovskej populácie, asi 78-tisíc ľudí.
Rozsudok je zadosťučinením pre europoslanca za Zelených Alaina Lipietza a jeho sestru Helene. Žalobu na železnice a štát podali v mene nebohého otca a strýka.
V Drancy obaja ako mladí muži strávili tri mesiace. Oslobodili ich vojská protihitlerovskej koalície. Lipietz pred súdom podľa denníka Guardian povedal, že jeho otec o pobyte v Drancy dlho nerozprával, ale na sklonku života zmenil názor. Chcel, aby súd uznal zodpovednosť štátu za deportácie francúzskych občanov.
Rozsudok z Toulouse podľa historikov potvrdzuje, aká falošná bola predstava Francúzov, že boli len obeťami nacistov. Počas súdu viackrát zaznelo, že železnice s Nemcami kolaborovali a robili nadprácu. "Súd potvrdil, že železnice a štát urobili viac, ako od nich Nemci požadovali. Deportovali aj Rómov a homosexuálov," povedal po vynesení rozsudku Lipietz.
Francúzske mlčanie o kolaborácii s nacistami počas deportácií prelomil 50 rokov po vojne prezident Jacques Chirac, ktorý priznal vinu Francúzov za pomáhanie pri organizácii transportov. Francúzi tiež priznali, že obeťami holokaustu neboli len Židia z okupovanej časti krajiny, ale aj tí, ktorí žili pod pronacistickou francúzkou vládou vo Vichy. (mik)