PARÍŽ - Európske štáty tajne spolupracovali s americkou tajnou službou CIA a podieľali sa na jej globálnej výzvednej sieti. K tomu patria aj tajné väznice v Poľsku a Rumunsku, kde zadržiavali osoby podozrivé z terorizmu a aktívna spolupráca s americkými agentmi pri únosoch podozrivých radikálov. Tí mali končiť vo väzniciach arabských štátov spolupracujúcich so Spojenými štátmi, kde ich mučili.
Uvádza to včera zverejnená správa Európskej rady, ktorú sedem mesiacov pripravoval švajčiarsky senátor Dick Marty.
Jej slabým miestom zostávajú dôkazy. Aj autor správy priznáva, že ich v prípade tajných väzníc nemá. Európske vlády vytrvalo opakujú, že nič také, čo spomína Marty, sa nedialo. Ten sa opiera o záznamy letov, satelitné fotografie a výpovede osôb, ktoré tvrdia, že ich väznili.
Správa tvrdí, že misie CIA, ktoré v rámci boja proti terorizmu spočívali v odvlečení podozrivých osôb na výsluch do inej krajiny, sa začínali spravidla na letiskách v Nemecku, Azerbajdžane, Španielsku a Turecku.
Dočerpávať pohonné látky umožňovalo lietadlám CIA podľa autorov textu napríklad letisko v Prahe, Aténach, Ríme, írskom Shannone a britskom Glasgowe.
"Je už jasné, i keď zatiaľ zďaleka nebolo možné zistiť úplnú pravdu, že niektoré vlády v Európe sa aktívne podieľali na nelegálnych aktivitách CIA v Európe. Iné krajiny o nich vedeli a ignorovali ich, alebo o nich nechceli vedieť," uvádza Marty.
Poľsko a Rumunsko, kde by podľa senátora mali stáť tajné väznice pre podozrivých teroristov včera obvinenia opäť dôrazne odmietli. Poľský premiér Kazimierz Marcinkiewicz označil správu za "ohovárania, ktoré sa nezakladajú na žiadnom fakte".
Spojené štáty priznávajú, že v Európe zadržali niekoľko osôb počas protiteroristických akcií, odmietli však, že by skončili v arabských väzniciach. Doteraz len Londýn priznal, že koncom 90. rokov vyhovel dvom americkým požiadavkám na podobné prelety, ale bez znalosti ich presného určenia.
Podľa Martyho sa odovzdávanie ľudí podozrivých z terorizmu do krajín, kde môžu čeliť mučeniu, "v posledných rokoch zrejme týkalo viac než 100 osôb".
"Týka sa to celého kontinentu. Je veľmi nepravdepodobné, že by si to európske vlády, alebo aspoň ich spravodajské služby, neboli vedomé," povedal Marty už v januári.
Európske vlády takéto praktiky popierajú, a tak Martyho správa zostáva tvrdením proti tvrdeniu. Na zozname sa ocitli aj neutrálne krajiny Švédsko a Írsko. To umožnilo medzipristátia tajným ilegálnym preletom lietadiel CIA, Štokholm zasa Američanom vydal dvoch svojich občanov. Medzi krajinami, ktoré tolerovali tajné lety s mimosúdne zadržiavanými osobami, je aj Česko.
Taliansky únos je známym prípadom
Medzi najpresnejšie opísané prípady únosu v Európe patrí taliansky prípad egyptského duchovného, ktorý "zmizol" v roku 2003. Americká CIA v tomto prípade za sebou zle zametala stopy. Podľa denníka Corriere della Sera z priznania príslušníka jednotiek špecializovaných na boj proti organizovanému zločinu pred milánskou prokuratúrou vyplýva, že Američanom pomáhal.
V Taliansku teraz platí zatykač vydaný na 22 údajných amerických agentov. Berlusconiho vláda tvrdila, že o únose Usámu Mustafu Hasana, známeho ako Abú Umar, nič vopred nevedela. Odohral sa v centre Milána. Berlusconi mal s americkým prezidentom Georgeom Bushom veľmi dobré vzťahy, to mu však nebránilo požiadať oficiálne Spojené štáty, aby rešpektovali taliansku zvrchovanosť. Abú Umara vyšetrovali v Taliansku pre podozrenie, že má kontakty s teroristami. Američania ho uniesli z Milána do Egypta. Médiá sa dostali k telefónnym záznamom, ktoré usvedčujú z akcie Američanov.
