Hoci sa to mnohým nepáči, autor Hry o Judášovi je historickou osobnosťou. Tomáš Petřivý, ktorý by 29. decembra 2005 oslávil päťdesiatku (keby nezahynul za podozrivých okolností niekedy okolo 20. mája 1986), bol tak trochu všetkým: básnikom, prekladateľom, výtvarným performerom, filmovým kritikom a takisto scenáristom, najmä svojho vlastného života - či ho chápal ako hru, je otázka, ale Petřivý nemal potrebu štylizovať sa a stále niečo hrať.
Bol telom aj dušou intelektuál, ale nie ako tá neživotná figúra večného mudrlanta a oponenta proti všetkému, ale ako chlapík, ktorý vedený ideálmi slobody a voľnosti sa snaží prísť veciam na kĺb. Hra o všetko je kniha, ktorá mala byť čisto autorská, ale musela byť aj zborníkom spomienok na osobu a osobnosť tohto nezabudnuteľného človeka. Bolo v osude Tomáša Petřivého, že sa nedokázal dlhodobo sústrediť na jediný odbor a jediné dielo, ale hnaný akousi zvláštnou netrpezlivosťou prelietaval od jednej veci k druhej.
To samo osebe by stačilo, ale bolo niečo kruté navyše, lebo práve on patril medzi prvých slovenských signatárov Charty 77, ktorú podpísal ako študent FAMU v Prahe, a to rozhodlo, aby sa jeho život zmenil na nekonečný rad šikanovania. Literárne práce teda tvoril počas vzácnych období pokoja, v priebehu tých niekoľkých málo rokov života, ktoré mu zostávali, ich nebolo príliš mnoho. "Mám ešte otvorený účet s týmto svetom, nespracované impulzy, tlak nerealizovaných nápadov a v lenivosti a pochybách neuskutočnených plánov - ktoré ma tu - bez preháňania - vo dne v noci strašia a ony a len ony robia toto väzenie naozaj väzením," píše v liste z 8. marca 1981.
Knižka punkovej poézie, ktorú preložil, zostavil a doplnil esejou, je (okrem Hry o Judáša) vlastne jedinou rozsiahlejšou prácou Tomáša Petřivého. V literárnych pozostalostiach, zatiaľ nedosiahnuteľných, je ich však určite viac.
Z Hry o Judášovi najzreteľnejšie vystupuje osobnosť autora, jeho myslenie politické, filozofické a náboženské. Judáš je synonymom zradcu. Ale aj osoba, ktorá vedľa zbabelca Piláta plní svoju dejinnú úlohu. Podobnú myšlienku zbeletrizoval pred ním francúzsky spisovateľ a filozof Callois vo svojom Pilátovi Pontskom. "Nie som udavač, nie som zradca. Som ako ty vykonávateľ Božej vôle," hovorí Pilátovi "tento" Judáš.
Bez jeho zrady by vlastne nevznikli dejiny spásy a neexistovalo by kresťanstvo, hovorí jedna z téz francúzskeho spisovateľa. Postavy jeho Hry o Judáša hovoria obdobne: "Na to potreboval vášho Judáša! Bez smrti a zrady by jeho učenie nevydržalo ani deň!"
Tomáša Petřivého fascinoval príbeh najväčšieho vyvrheľa ľudskej spoločnosti, nie náhodou práve v čase, keď prisluhovači totalitnej komunistickej moci označovali za vyvrheľa každého nepriateľa štátu. Neporovnával však neporovnateľné, neviedol paralely, iba bojoval s nekontrolovateľnou mocou, svojím spôsobom a v zmysle ideálov rovnosti a slobody, ktoré mali svoje korene v anarchizme. Obdivoval ich, pretože stále znamenali mladosť sveta a lepšiu budúcnosť, v ktorú veril.
Autor: JIŘÍ OLIČ (Autor je publicista)
