"Hmla vo fotografiách Jana Reicha je ako hmla v našej histórii," povedal na vernisáži fotografií Jana Reicha a Jindřicha Štreita v budove Európskej komisie Berlaymont český exprezident Václav Havel. Od minulého týždňa tam visí vyše osemdesiat snímok týchto dvoch českých fotografov.

Podobne ako sivá mysteriózna hmla na Reichových fotografiách láka diváka do sveta jeho fantázie, aj Havlove slová nechávajú na divákovi, aby dešifroval českú, a teda aj slovenskú historickú hmlu. Jej obrysy ostávajú nejasné, línie vágne a jej opar zostáva vhodným domovom pre prízraky a demónov našej minulosti. Hmla zahaľuje, skrýva. Hmla na Reichových fotografiách je však aj tajomne zvodná.

Fotografie Jindřicha Štreita spája s Reichovými snáď len čiernobiely materiál. Tie Štreitove sú momenty z Moravy, z kraja, ktorý fotograf najlepšie pozná, keďže sa tam aj on narodil. Už klasicky sa zameriava na človeka, takzvane obyčajného, a na jeho život, takzvane obyčajný. Reichove snímky viac hľadajú génia loci českých miest. Niektoré Česi dôverne poznajú, ako napríklad Karlštejn, o mnohých magických skalách a miestach netušia.

"Výber sme robili tak, aby to bolo v kontraste. Ja prinášam človeka v krajine. Reich krajinu bez človeka, fotografuje klasickým a poetickým spôsobom. Ja som dokumentarista surového života," vysvetľoval SME koncepciu prehliadky Jindřich Štreit.

Fotografie v Berlaymonte neobdivujú "klasickí diváci", ale zamestnanci Európskej komisie. Najmä cestou z obednej pauzy, keďže snímky zdobia priestor v okolí európskej jedálne. "Všade žijú ľudia. Tadiaľto ich prejde veľa a sú takí istí ako v galériách. Musíme ich tiež atakovať, aby boli trošku v obraze. Aby videli, aký je ten obyčajný život, lebo tu sú trošku odtrhnutí od života," komentoval Jindřich Štreit reprezentatívne priestory.

Jeho fotografie zaujali tajnú políciu v osemdesiatych rokoch do takej miery, že sa za hanobenie republiky a jej predstaviteľov dostal do väzenia. Negatívy, pozitívy aj fotoaparát, nástroj na vykonávanie protištátnej činnosti, mu vzali. Po prepustení z väzenia bol sledovaný, nemohol učiť.

Ak nemáte cestu do Bruselu, nič sa nedeje. Tých 34 Štreitových snímok v Bruseli je len chuťovka v porovnaní s tým, čo čaká čoskoro Bratislavu. Skutočnú Štreitovu najrozsiahlejšiu retrospektívu 1965 - 2005 otvoria v septembri v Slovenskej národnej galérii. Vizuálna bomba fotografa, ktorý či už na Letnej fotoškole v Poprade alebo v opavskom Inštitúte tvorivej fotografie pomohol formovať aj niektoré talenty mladej slovenskej fotografickej generácie, bude výnimočnou udalosťou pre obe strany. Pre autora snímok aj pre fotografickú Bratislavu.

Autor: Jana KadlecováBrusel - Bratislava