Takto dopadli niektoré cesty na východe - úplne zmizli. Ochranári aj odborníci sa zhodujú v tom, že príčinou častých záplav na východnom Slovensku je znížená schopnosť krajiny zadržiavať vodu. Aj podľa ministra životného prostredia Miklósa "absolútnu prioritu" by mala mať komplexná obnova povodí, zvyšovanie vodozdržnosti krajiny. FOTO - JURAJ LUKÁČ |
KOŠICE, PREŠOV - Príčinou stále častejších záplav je znížená schopnosť krajiny zadržiavať vlahu a záplavy sa zrejme budú opakovať. Zhodujú sa v tom odborníci aj ochranári.
Záplavy na východnom Slovensku koncom minulého a začiatkom tohto týždňa postihli 136 obcí Prešovského a 36 obcí Košického kraja. Týždenný úhrn zrážok nebol podľa Heleny Hlavatej zo Slovenského hydrometeorologického ústavu nezvyčajný, aj keď mierne prekročil mesačný normál.
Napriek tomu hladiny Torysy a Hornádu výrazne stúpli. Torysa dosiahla v Košických Oľšanoch 660 centimetrov, čo je o 18 cm viac ako pred tromi rokmi. Na Hornáde v Ždani namerali 484 cm, teda len o 2 cm menej ako pri rozsiahlych záplavách v roku 1974.
Podľa Ondreja Hanzoka zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Košiciach je príčinou devastácia krajiny a výrub lesov: "Kedysi mali Štátne lesy vlastný závod, ktorý v lesoch budoval prehrádzky bystrín, rôzne priehrady, vďaka ktorým sa časť zrážok zachytila. Dnes táto činnosť zanikla."
Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia VLK považuje povodne za logický dôsledok zvyšujúcej sa ťažby dreva v prirodzených lesoch. "Už roky upozorňujeme na devastáciu lesných porastov, ktorá spôsobuje nadmerný odtok vody, eróziu pôdy a ďalšie negatívne vplyvy. Teraz znášame dôsledky nášho necitlivého prístupu."
Michal Kravčík z mimovládnej organizácie Ľudia a voda ide ešte ďalej. Povodne sú podľa neho nielen dôsledkom devastácie lesných porastov, ale aj poľnohospodárskej krajiny a urbanizácie. Je narušený celý prirodzený vodný cyklus. Záchranu vidí v komplexnej ekologickej obnove povodí. "Tvrdiť, že výstavba priehrad problém vyrieši, je krátkozraké. Aj tento rok boli zaplavené obce pod priehradami Ružín či Palcmanská Maša."
Ochranári predpokladajú, že aj v lete môžeme očakávať rovnako intenzívne zrážky a povodne ako začiatkom tohto týždňa.
Včera navštívil zaplavené obce minister životného prostredia László Miklós. Ako povedal, skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že bude nevyhnutné aktualizovať protipovodňovú koncepciu na roky 2000 až 2100. "Doteraz sa skôr neplní, ako plní. Držať sa toho naďalej nemá zmysel."
Protipovodňovú koncepciu bude podľa Miklósa nevyhnutné zladiť s vodohospodárskou koncepciou Slovenska, vypracovanou do roku 2015. "Absolútnu prioritu" by mala mať komplexná obnova povodí, zvyšovanie vodozdržnosti krajiny.