Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre bezpečnostnú a zahraničnú politiku Javier Solana (vľavo) doručil iránskej vláde návrhy svetových veľmocí ponúkané na výmenu za zastavenie citlivých nukleárnych aktivít. Balíček výhod a sankcií prijal minister zahraničných vecí Manúčehr Mottakí. FOTO - TASR/EPA |
Irán dostal svoj balíček. Súbor výhod a sankcií ho má inšpirovať, aby prestal s jadrovými experimentmi. Balíček včera v Teheráne odovzdal vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Javier Solana. Hovoril v mene stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka. Obsah balíčka nie je stále definitívne známy, ale jeho podstatné časti už prenikli do médií.
Z informácií denníka New York Times a agentúry AP vyplýva, že Irán dostane na výmenu za zastavenie jadrového programu hospodársku pomoc aj možnosť dostať sa k jadrovej energii. Ak bude na vlastnú päsť v obohacovaní uránu pokračovať, hrozia mu obchodné a diplomatické sankcie. V balíčku sa nespomína možnosť vojenského útoku v prípade, že by Irán vzdoroval. Podľa New York Times zatiaľ nie je známe, či obsahuje garanciu Spojených štátov, že na Irán nezaútočia. Američania sa zaradeniu tejto časti do balíčka úporne bránili.
Irán na túto ponuku reaguje opatrne. Vedenie sa podľa pozorovateľov zmieta v konflikte, či balíček prijať, alebo nie. Hlavný vyjednávač pre jadrovú krízu Alí Laridžání v štátnej televízii po stretnutí so Solanom povedal, že "balíček obsahuje niekoľko pozitívnych krokov, ale aj viaceré nejasnosti". Irán si dokument preštuduje a v stanovenom čase odpovie. Očakáva sa, že to bude niekoľko týždňov.
Balíček vznikol koncom minulého týždňa vo Viedni. Jeho zostavenie umožnila zmena v postoji Washingtonu. Ten pripustil, že po 26 rokoch bez kontaktov s Teheránom môže začať rokovať a pripojil sa k iniciatíve Britov, Francúzov, Nemcov, Rusov a Číňanov. Američania v balíčku ponúkajú Iránu súčiastky na lietadlá Boeing a Airbus. Irán už celé roky tento typ technológií pre embargo nedostával, čo sa výrazne podpísalo na stave aerolínií.
Američania by tiež mohli pomôcť Iránu dostať sa do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V hre je aj možnosť vybudovať pre Irán ľahkovodný jadrový reaktor či spolupracovať s ním na technologických projektoch.
Medzi sankciami sa spomína zákaz vydávať víza iránskym občanom podieľajúcim sa na jadrovom programe či zmrazenie iránskych účtov v zahraničí. Akékoľvek ďalšie a tvrdšie sankcie by sa pravdepodobne museli opäť vyjednať v rámci Bezpečnostnej rady OSN, čo je vzhľadom na mierny prístup Číny a Ruska k Teheránu otázkou niekoľkých kôl veľmi zložitých rokovaní.
Systém výhod a sankcií na Irán už minulý rok skúšala Európska únia. Zlyhal však na presvedčení Iránu, že má právo na svoj jadrový výskum, čo tvrdí doteraz. Jediným rozdielom dnes je, že niečo také podporujú aj Američania, ktorí sa už na túto formu diplomacie nepozerajú skepticky a sami sa k nej pripojili.