
Sedemdesiatšesťročný Július Hudec z Preselian v okrese Topoľčany od detstva vyrába drevené predmety. Asi pred 20 rokmi začal z dreva sústružiť jednoduché vázy, na ktoré temperovými farbami maľuje rôzne motívy kvetov, húb, hmyzu či vtákov. Doteraz takto vytvoril okolo 1500 váz. Z malých kúskov dreva postavil tri hrady, Nitriansky, Bojnický a moskovský Chrám Vasilija Blaženého. FOTO TASR – DANIEL VESELSKÝ
V utorok desať minút pred deviatou hodinou vstúpili do budovy pošty v Trakoviciach dvaja maskovaní neozbrojení muži a za necelú minútu ju opustili s 200-tisíc korunami. „V utorok už od rána na poštu prichádzali ľudia po dávky. Bolo tu rušno a minuli sa mi drobné mince na vyplácanie,“ opísal udalosť vedúci pošty Peter Zachar, ktorý aj napriek nepríjemnému zážitku už včera opäť pracoval. „Keď som všetkých vybavil, odišiel som do zadnej miestnosti k trezoru, aby som si vzal ďalšie mince. V tom som počul pootočenie kľúča vo dverách oddeľujúcich halu od miestnosti pre personál. Myslel som si, že sa vrátila doručovateľka. Šiel som sa pozrieť, ale namiesto známej tváre som sa ocitol zoči-voči chlapovi v kukle, ktorý ma odsotil. Nekládol som žiaden odpor, mal som strach. Spomenul som si na nedávny prípad lúpežného prepadnutia pošty v neďalekých Malženiciach, kde páchatelia takmer na smrť dobodali vedúcu pošty. Kým mi jeden z lúpežníkov bránil v pohybe, druhý vzal bankovky na vyplácanie sociálnych dávok. Celé prepadnutie trvalo približne pol minúty. Páchatelia utiekli na aute, podľa jedného zo svedkov na mercedese.“
Pošta v Trakoviciach sídli v prerobenom rodinnom dome, okrem mreží a signalizačného zariadenia takmer bez iných bezpečnostných zabezpečení. „Neviem, čo by sa stalo, ak by som sedel za prepážkou. Nohou by som síce stlačil signalizačné zariadenie, ale čo by nasledovalo… Od páchateľov by ma delilo len tenké sklo prepážky a dvere, ktoré by podľa kriminalistu poľahky vykopli. Našťastie, neboli ozbrojení alebo sa vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, rozhodli zbrane nepoužiť. Ešte stále mám strach a divné pocity, ale snažím sa ich zbaviť prácou.“
Podľa Petra Zachara o spôsobe, akým vchádzala doručovateľka z haly do miestnosti za priehradkou, vedeli len miestni, ale možno si páchatelia už predtým všetko pozisťovali a lúpež naplánovali. V čase našej prítomnosti na pošte prišla pani s veľkým balíkom. Pretože pošta nemá priehradku na preberanie balíkov, vedúci pošty musel otvoriť spomínané dvere, vojsť do haly a balík prevziať.
Páchatelia sa však na lúpež museli pripravovať vopred. Dva dni pred ňou ukradli v Nitre auto. Zaujímavé je, že majiteľ auta údajne krádež na polícii nenahlásil. Auto neskôr našla polícia, nechcela však uviesť kde. Zverejnila len popis jedného z páchateľov – približne 190 cm vysokého muža zavalitej postavy. Podľa opisu Petra Zachara boli obaja vysokí, športovej postavy, oblečení v čiernych bundách – bomberách.
GABRIEL KOPÚNEK