Josef Bican, kráľ strelcov, legenda československého futbalu, najslávnejší kanonier, aký kedy behal na futbalových ihriskách.

Narodil sa vo Viedni. Mamička Ludmila bola viedenská Češka, otec František pochádzal zo Sedlice u Blatnej v južných Čechách.

Otec miloval futbal a výborne hral za Herthu Viedeň. Pri futbale aj zomrel. V majstráku proti Rapidu ho súper kopol do ľadvín. Nik nezistil, či to bol úmysel, alebo náhoda. Bránil sa operácii, lebo nemal peniaze. Potom sa mu do podliatiny dostala infekcia a ako tridsaťročný zomrel.

Mamičke zostali na krku traja, popri Pepíkovi ešte starší František a mladší Vilém. Pracovala ako pomocníčka v kuchyni. „Každý deň vstávala o štvrtej a domov sa vracala o desiatej. Viléma musela dať k babičke do Sedlice. My sme s Frantom každý večer čakali, čo prinesie na jedenie. Boli sme tenkí ako latky v plote,“ spomínal Bican.

Koncert bosých nôh

Detstvo bolo krušné, plné biedy a nedostatku peňazí. Ani pod stromček nedostával Pepík hračky. Futbal hrávali bosí, aby nezničili topánky. V dvanástich obliekol Josef prvý dres - pán Tobiasch ho prijal medzi žiakov Herthy, ktorých sponzoroval pán Singer, a keď dal Bican gól, dostal šiling.

Správa o jeho streleckých kvalitách sa rozniesla a dostal ponuku do jedenástky Fabenlutz s miestom v kancelárii a platom 18 šilingov. Toľko mamička nemala. Časom ho zlanárila parketárska jedenástka Schustek.

Keď mal brat a spoluhráč František sedemnásť, zahynul. Nikto nevie ako, svedkovia tvrdili, že sa hral s nožom a sám seba nešťastne poranil. Mamička dostala strach o Pepíka a poslala ho k babičke.

Keď sa vrátil do Viedne, zlanáril ho Rapid.

Z prvého tréningu ušiel. Na druhom si obul kopačky o štyri čísla väčšie. Prvý raz hral zápas na tráve a v kopačkách. Vyhrali 7:5 a Bican dal 5 gólov. Z dorastu letel k seniorom a v prvom zápase dal dva zo štyroch gólov. O týždeň šesť. Za dve mesiace sa prestrieľal k profíkom.

Prestup do Slavie

Rapid bol špičkovým profesionálnym klubom. Vládla v ňom disciplína. V sobotu večer zazvonil pán Dvorzak, aby sa presvedčil, či Pepík spí. „S tým som problémy nemal. Nepil som ani nefajčil,“ spomínal.

Mamička na futbal reagovala svojsky. Bola na zápase jediný raz. Bicana fauloval protihráč a ona reagovala ako v groteske - s dáždnikom vtrhla na plochu a faulujúceho mlátila hlava-nehlava.

V roku 1937 prestúpil do Slavie. S Jarmilou sa brali v roku 1943. Syn Josef sa im narodil o rok, Ivan dva roky po ňom. Zoznámenie bolo náhodné. Spoluhráč zo Slavie Luka si bral Jarkinu sestru. Slavisti navštevovali reštauráciu U Sojků a tam si Pepík všimol sedemnásťročnú Jarušku.

Skvele hrala tenis, lyžovala, cvičila, tancovala. „Zaľúbil som sa na prvý pohľad. Lenže hneď, ako som na ňu žmurkol, sklopila oči. Až s odstupom času sa priznala, že tie večné reči o veľkom Bicanovi ju nudili a rozčuľovali,“ píše v pamätiach Bican.

Na prvé rande ju sprevádzala sestra a švagor. Išli do baru Lucerna a Josef jej kúpil kyticu s osemnástimi ružami. Bol to začiatok veľkej, vzorovej lásky.

O Bicana sa zaujímala takmer celá Európa. Rozhodol sa prijať ponuku Juventusu Turín. Šesť miliónov korún na ruku a vysoký plat, sťahovanie do Talianska. Prestup sa neuskutočnil z politických dôvodov.

„Funkcionári Slavie ma v dobrej viere varovali, že v Taliansku hrozí nastolenie komunizmu. Začal som váhať, strach z červenej diktatúry sme mali veľký. Juventus nakoniec kúpil Vycpálka. Život niekedy robí hlúposti. V Taliansku sa demokracia udržala, komunizmus prišiel, naopak, k nám.“

Závisť a intrigy

„,Tej rakúskej svini už neprihrávaj,‘ počul som v reprezentácii a to bol pre mňa šok.“ Začali mu závidieť. Vrcholom bolo, keď sa krátko proti nemu postavil aj Vlasta Kopecký, ktorého sa predtým Bican zastal proti funkcionárom, a keď sa v Slavii vytvoril protibicanovský klub. „Viete, čo bolo najhoršie? Keď som nastupoval vedľa hráčov, ktorí mi strašne závideli. To ma ubíjalo.“

Za komunistov prišla rodina o parcely a pozemky, na ktoré si nohami zarobil. Zaslúžilá členka strany útočila aj na ich byt. Aby zachránil, čo sa dá, prestúpil do Vítkovíc, kde trénoval kamarát Ženíšek. „Dostaneš štvrť milióna, vylepšíš si kádrový posudok. Železiarne a robotnícka trieda ťa zaštítia,“ vravel mu.

Zo štyroch tisíc sa zvýšili návštevy na dvadsať. Chodili na Bicana. Potom súdružka opäť zaňuchala šancu na byt a Bican oznámil, že sa vracia do Prahy. „,Ty si sa zbláznil,‘ vraveli mi, ,ak nebudeš hrať, tak nás tu všetkých obesia. Hraj, my všetko vybavíme.‘“

Bytový odbor poslal ospravedlňujúci list.

Po prestupe do Hradca chceli po ňom fanúšikovia pomenovať ulicu. A vtedy sa stal „prúser“. Na Prvého mája musel ísť do sprievodu, prvý raz v živote. Nedalo sa tomu vyhnúť. Keď sa blížili k hlavnej tribúne, skandovalo sa „Nech žije KSČ“, „Nech žije súdruh Zápotocký“, keď sa objavili futbalisti, ozvalo sa najmohutnejšie: „Nech žije Bican.“

Vtedajší minister národnej obrany Čepička, Gottwaldov zať, zariadil jeho odchod z Hradca. Keď ho z podniku Škoda vyprevádzali, čakali tam svalovci - robotníci, a pýtali, či má nejaký problém. Žiadny, tajil. To je dobre, oni na to, inak by sme zorganizovali štrajk. Potichu odišiel. Ak by sa priznal, o čo ide, a bol by štrajk, dostal by možno za podnecovanie stávky dvadsať rokov naostro. V lepšom prípade, inak doživotie.

Päťkrát viac ako Pelé

Bol šoférom v Drevone a robotníkom v prístave. V roku 1968 vtedajší predseda telovýchovy Emanuel Bosák sľúbil, že ak si zoženie trénerské miesto vonku, pustia ho. Práve vtedy Slavia hrala s amatérmi z Tongerenu z Belgicka a Bican im nasúkal šesť. Vybrali si ho za trénera. Zo štvrtej ich vytiahol do druhej ligy. V čase, keď tam trénoval, sa čakalo na tisíci gól Pelého. Novinári prišli za hráčom Rapidu Bimbom Binderom, ktorý dal 1006 gólov, a pýtali sa ho, či ho môže niekto prekonať. „Už sa stalo. Je to Čech Pepi Bican, ktorý dal päťtisíc gólov,“ vravel Bimbo.

Nastali oslavy, otázky nemali konca-kraja. Najmä o tom, prečo to tajil. Odpovedal protiotázkou: „A azda by ste mi verili, keby som povedal, že som dal päťkrát viac gólov ako Pelé?“

Deväťdesiatky sa nedožil, 12. decembra 2001 sa zastavil jeho bohatý, krásny, niekedy ťažko skúšaný život.

Bican, sám hlboko veriaci človek, však určite strieľa nenapodobiteľné góly na nebeskom ihrisku.

Dobre vie, že aj tam je šanca jednoducho - šanca…