BRATISLAVA - Mnohí rodičia sa nevedia rozviesť bez toho, aby neubližovali dieťaťu. "Počet nekultúrnych rozvodov, kde sa zneužíva dieťa, je alarmujúci," hovorí sociálna pracovníčka Mária Putzová z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

V posledných dvoch rokoch sa podľa nej častejšie stáva, že jeden z rodičov, ktorému bývalý partner bráni v styku s dieťaťom, sa dožaduje výkonu rozhodnutia súdom, akejsi "exekúcie" dieťaťa. "Sú to nechutné situácie, asistuje pri tom polícia, dieťa je v strese, plače," hovorí Putzová.

Deje sa to bez ohľadu na vzdelanie rodičov, dokonca viac u vysokoškolsky vzdelaných rodičov, lebo u rodičov s nižším vzdelaním často otec nemá záujem o pravidelný kontakt s dieťaťom. Prevencia zlyháva - podľa Putzovej by už pri prvom nedodržaní dohôd o vzťahu s deťmi mal asistovať psychológ či sociálny pracovník.

Predsedníčka Národnej asociácie sudkýň Slovenska Daniela Baranová hovorí, že krokom vpred by bolo vytvorenie rodinných súdov, ktoré fungujú v západnej Európe, ale aj v Poľsku. Nejde o stavanie nových budov, ale o sústredenie kurátorov, psychológov a sociálnych pracovníkov v tesnej blízkosti sudcu.

"Rodinný sudca je v prvom rade sudca v teréne," hovorí Baranová. Ak totiž chce sudca vypočúvať dieťa, môže na logické otázky o tom, s kým ma lepší vzťah, vychvaľovať jedného z rodičov, no v skutočnosti to môže robiť aj zo strachu, ak je napríklad týrané. Pomôcť môže práve psychológ a informácie priamo z rodinného prostredia.

Na Slovensku sa zatiaľ vytvárajú špecializované senáty pre rodinné veci, ktoré však majú len pomôcť urýchliť rozhodovanie. Bianka Gelačíková zo senátu na Krajskom súde v Bratislave hovorí, že mnohým deťom robia rodičia pri rozvode peklo. "Veľa detí potrebuje pomoc psychológa pre nevyvážené rodinné vzťahy."

Rodičia sa mstia expartnerovi tým, že mu odmietajú umožniť stretnutia s dieťaťom. "Na súd nosia milióny papierov, ktoré majú potvrdiť, že má dieťa z druhého rodiča strach. Sú to posudky od psychológov o tom, ako si dieťa obhrýza nechty, ako má tiky, keď vidí druhého rodiča," hovorí Gelačíková. Deti majú potom podľa nej z druhého rodiča skutočne "vypestovaný" strach, často ani nevedia, prečo sa boja. Ak sa aj stretnú a je im spolu dobre, obávajú sa, ako bude reagovať rodič, do ktorého starostlivosti sú zverené.

Dnešný zákon o rodine podľa sudkýň skôr zabraňuje rodičom dohodnúť sa a spoločne sa starať o dieťa. Zákon hovorí, že v rozhodnutí o rozvode súd upraví hneď aj vzťah k dieťaťu a určí výživné. Rodičia sú takí prekvapení, keď zistia, že majú hneď určovať víkendy či sviatky, kedy si dieťa vymenia. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že rodičia sa môžu dohodnúť a súdy to budú rešpektovať. (haj)

Rozvedený Američan lieta za deťmi, keď treba

Jana žije v Bratislave, je rozvedená, má syna. Jej priateľ je Američan, rovnako rozvedený s dvoma deťmi. Obe prichádzajú do Bratislavy na celé leto, otec s nimi pravidelne telefonuje a e-mailuje a každé tri mesiace za nimi na nejaký čas odletí. Keď mal syn 11 rokov, rozhodol sa, že bude pol roka bývať s otcom na Slovensku. "Chcelo to aj odvahu od matky, aby chlapca pustila. Spočiatku to nebolo jednoduché, žiarlil, nechcel jesť, čo som navarila, pobil sa s mojím synom," hovorí Jana.

Začala si teda e-mailovať s jeho mamou, ktorá jej bola ochotná poradiť. Na konci leta priletela a spolu s exmanželom, oboma deťmi aj s Janiným synom vyrazili na týždennú cestu po Slovensku. "Keď bola priateľova dcéra v puberte a mala nejaké problémy, exmanželka mu zavolala, radila sa s ním a on odletel do Ameriky, aby spolu navštívili psychológa," hovorí.

Jana by privítala, keby aj otec jej syna, mal o neho väčší záujem. "Výživné neplatí tri roky, ale to by som prežila, keby sa o neho zaujímal, zobral ho niekam v lete, porozprával sa s ním, najmä teraz, keď je v puberte." (haj)

Deti sú u toho, u koho práve chcú

Ivana sa s manželom rozviedla pred troma rokmi. Keďže z domácnosti sa odťahovala do podnájmu, súd zveril deti otcovi. Ivane, ktorá aj po odsťahovaní trávila s deťmi každý deň, však súd s nimi umožnil neobmedzený kontakt. "Spočiatku som sa s deťmi stretávala každý deň v pôvodnom byte, ale časom to začalo byť obťažujúce," hovorí.

Dnes trávia deti jeden-dva dni u jedného, potom u druhého rodiča. "Zvykli si a sú rady, snažíme sa však prispôsobovať ich nálade, ak povedia - mami, dnes nebudem spať u teba, ale u ocina, občas to zabolí, ale berieme to športovo."

Ivana hovorí, že pre takýto vzťah je dôležité, aby si partneri uvedomovai, že sú zodpovední za rozpad vzťahu a že deti ich potrebujú oboch. Spočiatku môžu mať podľa nej rodičia pocit, že je to ponižujúce, ale treba si uvedomiť, že je to nevyhnutné pre budúcnosť detí. "Niekedy cítim hendikep, že on je ten zodpovedný, poverený súdom rozhodovať a ja mám poradný hlas, ale ak sú logické argumenty, vieme sa dohodnúť." Dnes už má Jana nového partnera, s ktorým by si radi kúpili byt. "Uvedomujem si, aký význam má pre deti pôvodný byt, je to stabilné zázemie, kde vyrastali," hovorí Ivana. S exmanželom preto spolu rozprávajú a hľadajú riešenie. (haj)

Zákon o rodine v praxi

Pozitíva

Ak je obava, že v budúcnosti nebude rodič schopný platiť výživné, súd mu môže prikázať zložiť ho dopredu na účet, alebo nariadiť tvorenie úspor pre dieťa. V tomto prípade musí však každý pohyb na účte schváliť súd, čo môže spôsobiť problémy, keď treba peniaze rýchle, napríklad na nejaký kurz pre dieťa. Používa sa zatiaľ najmä sporenie, nie skladanie výživného vopred.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča, exekvovať možno aj niektoré dávky.

Dieťa má právo vyjadriť na súde svoj názor, vypovedá bez prítomnosti rodičov, podľa súdov deti najčastejšie hovoria, že chcú oboch rodičov.

Súd upravuje vzťahy aj so širšou rodinou dieťaťa a dáva jej právo stretávať sa s dieťaťom, ide najmä o starých rodičov oboch rodičov.

Negatíva

V slovenskej legislatíve zatiaľ neexistujú rozvody dohodou, ktoré sú v západnej Európe, ale už aj v Česku bežné.

Naša legislatíva zatiaľ nepozná ani spoločnú starostlivosť o dieťa, teda keď sa obaja rodičia po rozvode pri starostlivosti o dieťa v istých intervaloch striedajú. Naopak, zákon o rodine prikazuje súdom, aby pri rozvode upravili aj starostlivosť o dieťa, sudkyne hovoria, že rodičia sú prekvapení, nechcú si na súde dohodnúť presné dni v roku a hodinu, kedy si dieťa vymeniť, ale chcú to riešiť podľa každodenných situácií.

Problematické

Minimálne výživné: súdy musia uložiť rodičovi minimálne výživné, ktoré je aspoň 30 percent zo životného minima. Táto povinnosť je pozitívna, ale niektoré súdy stanovujú výživné ako pevnú sumu bez "valorizačnej klauzuly", takže každý rok, keď sa zvýši životné minimum, rodič by sa mal obrátiť na súd s novou žiadosťou o určenie výživného.

Ak jeden bráni druhému bezdôvodne v styku s dieťaťom, súd môže sám bez návrhu zmeniť rozhodnutie o zverení dieťaťa. Sociálni pracovníci sa toho obávajú, lebo pri zverení do starostlivosti súdy prihliadajú na zázemie pre dieťa, no pri zmene starostlivosti už to nemusí byť dôležité. Ministerstvo spravodlivosti ho vníma ako účinnú hrozbu pre rodičov.