Nový trend Latinskej Ameriky, príklon k ľavicovému extrémizmu, sa nepotvrdil v Peru, kde sa cez víkend konali prezidentské voľby. Vyhral ich sociálny demokrat Alan García, ktorý získal po sčítaní väčšiny hlasov 55 percent. Radikálny nacionalista Ollanta Humala získal 45,3 percenta. Humala, bývalý armádny veliteľ, bol favoritom venezuelského prezidenta Huga Cháveza, ktorý ho nahlas podporoval.
Američania sú spokojní
Výsledky volieb privítali aj Spojené štáty americké. Pred týždňom sa konali prezidentské voľby aj v Kolumbii, ktoré vyhral po druhýkrát konzervatívec Álvaro Uribe, hlavný spojenec USA v Latinskej Amerike.
Víťaz volieb označil Humalovu prehru za prehru Cháveza a jeho extrémne ľavicovej, expanzívnej politiky. Tento trend, ktorý sa snaží Chávez rozširovať po Južnej Amerike, sa v Peru neujal. García sa poďakoval peruánskemu ľudu a BBC cituje jeho vyhlásenie, že "Peru povedalo jasné nie Chávezovým snahám integrovať krajinu do militaristického a spiatočníckeho modelu politiky, ktorý sám rozširuje."
Cesta Garcíu za víťazstvom nebola jednoduchá. V apríli, v prvom kole volieb, získal o 6 percent hlasov menej ako jeho hlavný oponent Humala. Tretia skončila ďalšia kandidátka Lourdes Floresová, ktorá získala necelých 24 percent, pričom García sa na druhé miesto dostal s 24,3 percenta hlasmi.
García dostal druhú šancu
Analytici však do druhého kola automaticky predpovedali Garciovo víťazstvo. Voličov Humalova nacionalistická rétorika o znárodňovaní a náklonnosť k Chávezovi odradila. Je to síce tiež kontroverzná postava peruánskej politiky, ale pre krajinu pravdepodobne menšie zlo.
García má s prezidentovaním skúsenosti, na čele krajiny už raz stál. V rokoch 1985 až 1990 sa pod jeho vedením dostalo Peru do ekonomickej krízy, takmer úplne ho zruinoval a vystavil násiliu rebelantov. Hyperinfláciu sprevádzal dokonca aj nedostatok potravín. Dnes však García tvrdí, že sa z vlastných chýb poučil a pripisuje ich mladíckej nerozvážnosti a moci, ktorú dostal už ako 36-ročný. "Vari si nemyslíte, že chcem mať na náhrobnom kameni napísané: Bol taký sprostý, že urobil dvakrát tú istú chybu."
V roku 1985 do funkcie nastupoval ako "prezident nádeje", na konci volebného obdobia odchádzal ako "najhorší prezident histórie".
