Politici, generáli, kazatelia, dedinskí učitelia a všelijakí iní proroci ideálnych predstáv o spoločnosti boli protagonistami práve skončeného těšínskeho festivalu Bez hraníc. V tomto meste bizarne rozdelenom na "peknú" poľskú a "nepeknú" českú časť, sa okolo politiky točí skutočne všeličo. Téma konferencie o vzťahu politiky a divadla nebola preto vôbec akademická, a nielen pre voľby v Česku. V Poľsku bol napríklad z plagátu jedného divadla "dočasne" stiahnutý muzikál Klietka bláznov s tým, že propaguje homosexuálne partnerstvá.

Autocenzúra však valcuje umenie viac, ako ktorýkoľvek cenzor či politik. Poľský časopis Notatnik Teatralny sa v najnovšom čísle venuje rôznym prípadom cenzúry umenia po roku 1999. Na jeho obálke víria pokojnú hladinu dve kačičky. Pomaly by sa už aj uvedenie Ibsenovej Divokej kačky v dnešnom Poľsku mohlo považovať za provokáciu voči najvyšším štátnym predstaviteľom.

Produkcia tejto hry z pražského Divadla v Dlouhé prinútila na odchod aj niektorých českých divákov. Tí však, čo zostali, tlieskali nadšene trpkej groteske režiséra Jana Nebeského, ktorý sa nevysmieval ľudskej malosti, ale skôr veľkosti. Málokde sa však podarilo tak tragicky ukázať, aké zlo dokáže napáchať nedostatok veľkorysosti a zmyslu pre realitu.

Aj "darebák" Platonov z Divadla Na zábradlí bol výnimočnou produkciou, plnou narážok na štýl Petra Lébla, ale aj spoločenskej i ľudskej aktuálnosti. Politika bola všade, nielen v produkciách ako Renata Kalenská, Lidové noviny z brnianskeho HaDivadla, či v hre Operácia Dunaj divadla z Legnice, ktoré však vpád Poliakov do Československa spracovalo s priveľkou mierou chcenej i nechcenej naivity. Podobne prvoplánovo vyznela aj adaptácia románu Cholonek, ktorá štuchala do ľudového antisemitizmu.

V čase vzrastajúcej popularity vysielania konzervatívneho Radia Maryja má však možno aj banálne prelepovanie ideologických žánrových obrázkov svoj nedivadelný význam.

O stave súčasnej spoločnosti hovorí niečo aj to, že takmer v každom predstavení sa našla téma židovstva. Konflikt komunít bol v Platonovi farebne i herecky zvýraznený, v inscenácii Prorok Ilja nachádzame aj scénu fyzického násilia na židovskom fotografovi. Rotchild z Bialystoku sa na záver "dobrovoľne" zrieka svojho miesta za spoločným stolom.

Text Tadeusza Slobodzaneka Prorok Ilja opisuje reálnu udalosť z 30. rokov, keď sa skupina stúpencov charizmatického Eliáša Klimowicza rozhodla ukrižovať svojho "proroka", aby spasil svet. Teatro Tatro absolvovalo tento krutý "apokryfický" príbeh v šapito na blate a slame, kde bolo divákom spolu s hercami zima. Nitrianski herci napriek nepriazni počasia i neskorého načasovania hrali maximálne koncentrovane a s obdivuhodnou energiou.

Práve táto inscenácia režiséra Ondreja Spišáka nakoniec získala cenu Zlámaná závora. Porota ocenila, že slovenská produkcia poľského textu v praxi prelamovala bariéry medzi národmi, jazykmi, hľadiskom a javiskom i medzi prózou a divadlom.

Napriek optimistickému názvu festivalu totiž hranice, nielen na rieke Olše, ešte stále existujú, hoci colníci už vyzerajú dosť unudene.