Biagi sa vracal na bicykli domov, keď okolo neho na motocykli prešli dvaja mladíci a spustili paľbu. Hoci ho podľa lekárskej správy zabili dve strely, na mieste našli experti štyri nábojnice.

Vraždu okamžite odsúdili všetci, počnúc premiérom Silviom Berlusconim a končiac prezidentom Carlom Azegliom Ciampim.

Zarážajúce je však to, že iba minulý piatok týždenník Panorama, patriaci do mediálneho impéria talianskeho premiéra, uverejnil reportáž, v ktorej avizoval sériu teroristických útokov v krajine. Prekvapujúce je, že autor článku tvrdil, že útoky sa sústredia na ministerstvo práce a že informácie čerpal zo zdrojov talianskych spravodajských služieb. Podľa všetkého sa nemýlil. Namieste je preto otázka, prečo nemal Biagi od minulého decembra ochranku. Tú mu odobrali v rámci šetrenia a redukcie bezpečnostných služieb, o ktorej rozhodlo ministerstvo vnútra.

Bolognský prokurátor Luigi Persico, ktorý sa na mieste atentátu zjavil medzi prvými, si ako prvý všimol podobnosť atentátu s vraždou Massima D‘Antona - tiež poradcu predchádzajúceho stredovoľavicového ministra práce, ktorá sa stala v roku 1999. „Ide o výstrahu. Biagi bol poradcom ministra Maroniho, ktorý mal v týchto dňoch navštíviť Bolognu,“ povedal podľa agentúry ANSA.

Atentát proti D‘Antonovi doteraz nikto nevyriešil. Jediným známym faktom zostáva, že talianske denníky dostali po vražde fax, v ktorom sa k útoku prihlásila marxistická teroristická organizácia Červené brigády.

Pondelkový atentát rovnako nepochybne vyvolá spomienky na februárový výbuch pred ministerstvom vnútra v Ríme. Neboli síce žiadne obete ani zranení, Berlusconi ale nahlas špekuloval, či náhodou nejde o arabských militantov. Dá sa očakávať, že teraz aj februárový výbuch pripíše Červeným brigádam.

Pondelková vražda sa síce udiala v čase, keď rímsky kabinet do parlamentu predložil kontroverzný prisťahovalecký zákon, ktorý poriadne pritvrdzuje podmienky na získanie pracovného povolenia v Taliansku. Vyšetrovatelia sa ale podľa všetkého touto súvislosťou neriadia. Skôr vidia príčinu vraždy v tom, že Biagi bol expertom na pracovné právo a že spolupracoval na zostavovaní Bielej knihy práce, čo napokon robil aj nebohý D‘Antona. O čo išlo? Oficiálne miesta sa reformou zákonníka práce skôr stavali na stranu zamestnávateľov. Podnikateľským kruhom to zjavne nevyhovovalo, a preto u Berlusconiho žiadali reformu.

To vyvolalo vzburu medzi odborármi. Najsilnejšie talianske odbory CGIL, ktoré majú 5,4 milióna členov, dokonca plánovali masovú demonštráciu a spolu s ďalšími odborárskymi centrálami chystali na apríl generálny štrajk. Berlusconi sa tak včera rozhodol, že opäť obnoví rozhovory medzi odborármi a zamestnávateľmi.

JURAJ TOMAGA