FOTO - TASR/AP

Americký viceprezident Dick Cheney sa včera vrátil z Blízkeho východu do USA bez súhlasu arabských spojencov s plánovanými americkými vojenskými krokmi proti Iraku. Počas návštevy nepadlo ani slovo o poskytnutí tureckých či saudských základní a nie je vylúčené, že USA by si museli v Iraku poradiť bez nich.

Za desať dní navštívil 12 štátov - vrátane Veľkej Británie, Perzského zálivu, Izraela a Turecka. Arabskí vodcovia ho všade upozorňovali, že ich znepokojuje konflikt na Blízkom východe, a presviedčali ho, že Irak predstavuje oveľa menšiu hrozbu. V podstate vyplynulo, že USA sa nedočkajú žiadneho pochvalného uznania za prípadnú akciu proti Iraku, kým na Blízkom východe panuje násilie. Najjasnejšie to sformuloval jordánsky kráľ Abdulláh pre francúzsky denník le Figaro: „Povedal som Cheneymu, že Blízky východ neunesie dve vojny naraz. Zaútočiť teraz na Bagdad by bola katastrofa. Bezpečnosť a stabilita nášho regiónu by na to doplatili.“

Arabské štáty nie sú vidinou vojenskej operácie v tejto oblasti príliš nadšené. Aj medzi tými, čo by radi videli Saddáma Husajna zbaveného moci, sa nájdu takí, čo si neželajú oslabenie Iraku ako štátu ani trvalú americkú prítomnosť v ňom. Mnohí upozorňovali na ekonomické dôsledky. Z hľadiska medzinárodných sankcií ilegálny obchod s Irakom je stále významným zdrojom príjmov štátov v regióne.

Spojené štáty zatiaľ situujú vojenskú akciu proti Iraku niekde do vzdialenej budúcnosti a Cheney často opakoval, že sa nesnaží robiť organizačné prípravy. Hovoril však aj o tom, že otázka irackých zbraní neznesie odklad.

Izraelsko-palestínsky mierový proces sa tak stáva prioritou i z hľadiska Iraku a arabské štáty očakávajú od Washingtonu aktívnejšiu úlohu. Cheney osobne urobil z ich pohľadu jediný pozitívny krok: prejavil ochotu stretnúť sa s palestínskym vodcom Jásirom Arafatom. Do oblasti pritom odchádzal s presvedčením, že to neurobí a USA by mali stretnutia na vysokej úrovni s Arafatom podľa doterajšej stratégie ďalej bojkotovať. Poradcovia mu však poradili iné. Keby sa takáto schôdzka uskutočnila, pomohlo by to zmeniť imidž americkej politiky v očiach arabských vodcov.

Cheney mal teraz ťažšiu úlohu ako pred vojnou v Perzskom zálive v roku 1991. Hrozba irackých zbraní hromadného ničenia teraz vyznieva oveľa abstraktnejšie. V skutočnosti arabské štáty žiaden strach z Iraku nemajú. Prítomnosť Američanov a Britov v bezletových zónach, ktoré tvoria dve tretiny irackého územia, je dostatočnou garanciou, že Saddámov útok na susedov by bol potlačený už v zárodku.

Tim McCarthy, analytik z Monterey, tvrdí, že USA mali oveľa skromnejší cieľ, keď ide o podporu akcie v Iraku: „Nesnažíme sa o mandát. Chceli sme len umlčať alebo aspoň utíšiť kritiku a dať im najavo, aby nerozdúchavali oheň.“

(reuters, kl)