„Všetko sa odohralo veľmi rýchlo. Sedel som vpredu v aute, vedľa riaditeľa oddelenia. Ten muž zrazu povedal, že v poli je ešte nejaká žena a treba ju vziať. Veliteľ sa pýtal kde, muž ukazoval do poľa.“

Členovia hliadky sa išli presvedčiť, ale nič nevideli. Riaditeľ Palo nasadol do auta a opäť sa páchateľa spýtal, kde je tá žena. „Potom som už počul iba výstrely, niečo ma ochromilo, ostal som sedieť s rukami na kolenách, nemohol som sa ani pohnúť. Keď videl, že sa pokúšam vystúpiť, otvoril dvere, obišiel auto, prišiel ku mne, vytiahol pištoľ a ešte mi zblízka strelil do hlavy. Potom posunul telo riaditeľa na mňa, otočil auto cez pole a išiel ku kríkom,“ hovorí Neupauer.

Páchateľ vyhodil telá z auta. Mandičáka a Pala prehľadával. „Ja som sa robil, že som mŕtvy, ale videl, že dýcham, tak do mňa kopal. Potom mi chytil nohy, preložil mi ich cez hlavu a dal na mňa telo veliteľa.“

Vzápätí vrah odišiel. „Zosunul som zo seba veliteľovo telo. Vtom som však zbadal, že auto otočil späť. Rýchlo som si ľahol naspäť a zvalil na seba telo veliteľa.“

Neupauer počul, ako auto prešlo okolo. Počkal asi dve minúty, postavil sa a mobilom zavolal pomoc. „Vysvetlil som, kde asi sme, a utekal som preč. Vedel som, že niekde tým smerom je dedina. Vyšiel som pri družstve v Koromli. Tam už boli ľudia, zavolali sanitku.“ To všetko s dvojitým priestrelom krku, lekári hovoria, že mal šťastie, keď prežil.