Nízke úrokové sadzby nemotivujú domácnosti sporiť. Ľudia preto viac míňajú. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Zo 100 korún, ktoré si slovenské domácnosti uložia v bankách, si požičajú späť v priemere 26 korún. V roku 2000 to bolo 10 korún. "Sú to nízke úrokové sadzby, ktoré domácnosti málo motivujú sporiť, a preto viac míňajú," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál.
Aj keď zadlženie domácností na Slovensku narastá, je stále výrazne nižšie ako v krajinách západnej Európy alebo v USA. Kým pôžičky slovenských domácností tvoria na hrubom domácom produkte asi 15 percent, v západoeurópskych krajinách je to štvornásobne viac. V Spojených štátoch je dokonca miera úspor záporná, čo znamená, že americké domácnosti vložia do bánk menej, ako si požičajú.
K vyššej zadlženosti motivujú domácnosti aj banky, a to neustálym zmäkčovaním podmienok na získanie úveru. Prebytok likvidity bankového sektora je zhruba 400 miliárd korún a finančné domy nemajú toľko investičných príležitostí. Preto peniaze požičiavajú vo väčšej miere. "Zadlženosť domácností sa koncentruje najmä u vyšších príjmových skupín," povedal hlavný analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Podľa údajov Národnej banky Slovenska zo 100 korún, ktoré banky požičajú obyvateľstvu, sa nevracajú 2 koruny. Z hľadiska bánk ide o prijateľné riziko.
Obyvatelia si vlani v bankách požičali 166 miliárd korún, z toho 119 miliárd tvorili dlhodobé úvery. Na porovnanie, v roku 2002 objem poskytnutých úverov pre obyvateľstvo dosiahol 61 miliárd korún, z nich polovicu tvorili dlhodobé.
Nárast zadlženosti hovorí aj o tom, že spotrebitelia sa v otázke ich príjmov pozerajú do budúcnosti s optimizmom. Chuť domácností požičiavať si zrejme výrazne neznížia ani rastúce úroky. Národná banka Slovenska zvýšila od začiatku roka základnú úrokovú sadzbu o jedno percento na 4 percentá a nedá sa vylúčiť, že ju do konca roka ešte zvýši. "Zvýšenie úrokov mierne zníži tempo rastu úverov, najmä tých na bývanie, vzhľadom na celkový boom na domácom realitnom trhu pôjde skôr o kozmetický efekt," povedal Pätoprstý.
Banky však upozorňujú, že suma mesačných splátok všetkých úverových produktov, ktoré občan má, by nemala presiahnuť tretinu z celkového príjmu domácnosti. "Klientom odporúčame, aby si vždy nechali rezervu vo výške minimálne troch mesačných splátok alebo mesačného platu, ktoré môžu použiť v prípade nepredvídaných udalostí," povedala hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Najmä pri dlhodobých úveroch by domácnosti nemali ísť na dno svojich finančných možností.
Porovnanie krajín
Krajina 2000 2005 2008*
Slovensko 10 % 26 % 33 %
Česko 12 % 27 % 38 %
Maďarsko 12 % 38 % 47 %
Poľsko 23 % 26 % 29 %
Rumunsko 4 % 41 % 47 %
Rusko 17 % 25 % 41 %
*očakávanie
Hodnoty vyjadrujú koľko si domácnosti požičajú zo svojich úspor v banke. Zdroj: UniBanka
