ov, čo by boli schopní niesť zodpovednosť za krajinu".

SDKÚ si na svojich novinách dala obzvlášť záležať. Od polovice marca vychádzajú ako dvojtýždenník na 16 stranách. Rozruch vyvolalo už prvé číslo, v ktorom Peter Šťastný otvorene kritizoval šéfa Slovenského zväzu ľadového hokeja Juraja Širokého.

Noviny majú grafiku podobnú bulváru. Veľké fotky, titulky na farebnom podklade.

Noviny sú popretkávané odľahčenými rubrikami, o tom, kam ísť cez víkend na výlet, nechýba krížovka, športová rubrika, rozhovor s celebritou.

"Nemám rád takých ľudí - kade vietor, tade plášť. To mi prekáža aj na súčasnej politike. Napríklad na Martinákovej," hovorí v rozsiahlom rozhovore Stano Dančiak, ktorého mrzí, že tejto vláde nikto nepoďakoval.

"Máme to najlepšie, čo sa teraz dá. Ja by som nevyberal iných. Pacifikujem jedovatých a namosúrených starcov, ktorí hovoria, ako sa máme zle," hovorí v inom čísle kňaz Anton Srholec.

Adela Banášová, ktorej je blízka strana SDKÚ aj kvôli jej otcovi, hovorí, že s pokojným svedomím dá hlas Ivete Radičovej.

Podľa mediálneho analytika Školkaya Modré správy pripomínajú grafickou úpravou bulvár najhoršieho typu, medzi ktorý sú zahrnuté "inzeráty" a "rozhovory" s poprednými straníckymi kandidátmi. "Sú prehnane farebné."

Pozitívom podľa Školkaya je, že sa snažia predstaviť kandidátov na poslancov aj z ľudskej stránky. Kto čo pozerá, číta a počúva.