Európska komisia tlačí na členské štáty, aby jej zverili viac právomocí v oblasti policajnej a súdnej spolupráce. Len vtedy podľa nej bude ochrana vnútorného priestoru únie efektívna. Komisia chce prinútiť národné vlády, aby tvorbu kľúčových zákonov napríklad na boj s terorizmom alebo potláčanie organizovaného zločinu nechali na euroradníkoch a vzdali sa svojho práva veta.
Znamenalo by to, že tak ako v prípade hospodárskej súťaže by komisia navrhovala a dohliadala na normy regulujúce odovzdávanie dôkazov na trestné konanie, o čom zatiaľ rozhodujú len členské štáty. Každý z nich môže spoločnú dohodu zablokovať.
Impulzom na tlak na presun justície a vnútra do Bruselu sa stal verdikt európskeho súdu z uplynulého týždňa, ktorý zrušil dohodu medzi úniou a USA o odovzdávaní informácií o leteckých pasažieroch smerujúcich z Európy do Ameriky.
Súd nenapadol obsah dohody, ale jej právnu formu: únia ako celok nemá právomoc uzatvárať zmluvy, to môžu len štáty, pretože si ponechali suverenitu vo veciach vnútra a justície. Podľa komisára pre túto oblasť Franka Frattiniho by bola situácia jasná, keby tu mal Brusel väčšie slovo, a preto vyzval členské štáty, aby "viac spojili sily".
"Komisia už schválila návrh zrušiť právo veta v kriminálnych veciach a zaviesť väčšinové hlasovanie. Teraz pracujeme na tom, aby sa touto otázkou zaoberal summit únie v polovici júna, väčšina európskych vlád na to zatiaľ reagovala kladne, uvedomujú si, že ochrana spoločného priestoru bez vnútorných hraníc sa lepšie zaistí spoločne, a nie po dvadsiatich piatich líniách," povedal Frattini. Veľa štátov - Nemecko, Holandsko či Británia - má voči integrácii vnútra a justície výhrady a predpokladá sa, že opozícia pribudne, napríklad aj česká a slovenská vláda sa k návrhu stavajú zdržanlivo. Argumentujú rozdielnou právnou praxou a obávajú sa únikov informácií.
Briti či Francúzi spochybňujú argument o zvýšení efektivity, pretože ak by sa vnútro a justícia presunuli do Bruselu, zákony budú schvaľovať európski poslanci. Europoslanci by mohli novú moc využiť na obštrukcie a celý proces by sa aj bez toho predĺžil.
"Funguje to však aj obrátene: smernica o uchovávaní elektronických dát prešla hladko práve vďaka spolupráci Európskeho parlamentu a napriek počiatočnému nesúhlasu niektorých vlád," namietol Frattiniho hovorca Friso Abbing. Práve túto smernicu však súdne napadli Írsko a Slovensko a jediným dôvodom je fakt, že bola schválená spôsobom, ako by už vnútro a justícia patrili pod Brusel.
KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
