Fritz Walter: prototyp vernosti
Kapitán majstrov sveta z roku 1954 je nielen jednou z najvýznamnejších postáv nemeckej futbalovej histórie, ale aj prototypom klubovej vernosti. Pravý stredopoliar s číslom 8 na chrbte nastúpil po prvý raz na zelený trávnik v roku 1928 ako osemročný za žiacke mužstvo 1. FC Kaiserslautern a na Betzenbergu vydržal po celú kariéru až do rozlúčkového zápasu v roku 1959. Štadión neskôr pomenovali podľa neho.
Za červených diablov odohral 379 ligových zápasov, v ktorých strelil 306 gólov. Odmietol aj na to obdobie neuveriteľných pol milióna mariek za prestup do Atletica Madrid.
V reprezentácii bol predĺženou rukou trénera Herbergera, "šéfa", ako ho vždy oslovoval. "Keď sme sa viezli na zápas, neveril som vlastným očiam: stierače na autobuse kmitali dvojnásobnou rýchlosťou, tak lialo. Sedel som vedľa šéfa. Herberger mi poklepal po nohe a povedal: "Fritz, vaše počasie." Ja som odpovedal: "Šéf, nemám nič proti tomu," spomínal neskôr na finále MS 1954.
Helmut Rahn: vrchol v okamihu
"Lopta mi padla pred nohy, presne na pravačku. Dvaja Maďari sa na mňa vyhrnuli. Nechal som ich prísť bližšie a prehodil som si ju na ľavačku. Vypálil som, bola to taká nepríjemná skákavá strela. A ako to dopadlo, to už viete," rozprával neskôr s obľubou pri pive.
Strelec rozhodujúceho gólu bernského finále 1954 sa v nasledovnom roku stal v drese Rot-Weiss Essen nemeckým majstrom, potom však začal strácať pôdu pod nohami. Priveľa ľudí bolo zrazu jeho priateľmi, alkohol ako odvrátená strana slávy si začali vyberať svoju daň.
V roku 1957 skončil majster sveta doslova na dne - v stavebnej jame, do ktorej v opilosti spadol so svojím autom. Policajtov privítal údermi a kopancami.
Temperamentnému pravému krídlu pomohol reprezentačný tréner Herberger. Nominoval ho na MS 1958 vo Švédsku, Helmut sa za to "šéfovi" odvďačil najlepšie, ako vedel, gólmi. Dal ich šesť, spolu s mladým Pelém sa stal druhým najlepším strelcom šampionátu.
Berti Vogts: vygumoval Cruyffa
Volali ho teriér. Nepochybne vhodná prezývka pre vytrvalého a dotieravého obrancu, ktorému vďaka usilovnosti stačil aj priemerný talent na to, aby to dotiahol na jedného z najlepších nemeckých futbalistov. Na pravej strane obrany dokázal vypojiť z hry prakticky akékoľvek útočné hviezdy súpera. A keď bola príležitosť, zapojil sa aj do ofenzívy.
Ako osemnásťročného si ho vyhliadol tréner Hennes Weisweiler do Borussie Mönchengladbach, o dva roky (1967) už absolvoval debut v národnom družstve. Pri nemeckom bronze v Mexiku 1970 bol už na trávniku pri všetkých siedmich zápasoch - od prvej do poslednej minúty. Na ceste k titulu majstra sveta 1974 splnil bravúrne aj rozhodujúcu úlohu, ustrážiť vo finále Cruyffa. S reprezentáciou sa po 96 zápasoch rozlúčil v roku 1978 ako kapitán.
Začal sa venovať trénerskej kariére, a keď sa postom trénera nemeckej reprezentácie rozlúčil Franz Beckenbauer, padla voľba nasledovníka na Vogtsa.
Lothar Mathäus: futbalový rekordér
Svetový rekordér v počte odohraných zápasov na majstrovstvách sveta (25) vstúpil do sveta veľkého futbalu ako osemnásťročný vo vtedy špičkovom klube Borussia Mönchengladbach.
Okamžite sa dostal do základnej zostavy. Onedlho (1980) debutoval v nemeckom drese na majstrovstvách Európy. Neskôr sa stal neodmysliteľnou súčasťou národného výberu, v ktorom sa objavoval dvadsať rokov. Lotharove osobné, klubové i reprezentačné úspechy sú takmer nevypočítateľné.
Bol najlepším futbalistom Európy, ako kapitán držal nad hlavou svetovú trofej, je jediným futbalistom, ktorý sa ako hráč v poli zúčastnil na piatich majstrovstvách sveta.
Dobrý technik Matthäus sa stal výnimočným vďaka nasadeniu a presným dlhým pasom.
Verný svojmu heslu "Vždy hľadieť vpred a nikdy sa nevzdávať", uplatňoval ku koncu kariéry svoj prehľad na ihrisku v pozícii libera.
