ho imidžu kandidátov. Sú aj voliči, ktorí nie veľmi rozumejú politike a rétorike politikov, nuž sa rozhodujú iba podľa vzhľadu kandidátov.
V Japonsku nemáme také veľké predvolebné billboardy s tvárou jedného politika ako na Slovensku. Na obrovských vyhradených paneloch je nalepených viacero menších plagátov. Voliči si tak môžu pohľadom porovnať naraz všetkých politických kandidátov. Hneď vedľa tváre je obyčajne vytlačené politické heslo. Typickým, veľmi častým gestom kandidátov na fotografiách je ruka zovretá v päsť, čo má byť akýsi prísľub: Budem pre vás tvrdo pracovať a myslím to vážne! Nikdy som na predvolebných plagátoch nevidel, že by mal niekto zdvihnuté prsty v tvare písmena V, ako to Japonci inak robia vždy, keď sa fotografujú. Úprimný úsmev na plagáte, to by mal byť zaručený recept na získanie sŕdc voličov. Japonskí politici s tým majú problém. Napriek dobrej politike nie sú vždy fotogenickí, takže výsledkom býva na plagáte silený úsmev malého nahnevaného muža.
Pred voľbami je v japonských mestečkách rušno. Ulice brázdia krížom-krážom volebné autá agitujúce voličov cez amplión. Zdá sa mi, že v Európe tento spôsob kampane nie je taký zaužívaný, pre ázijské krajiny je však typický. Pravdupovediac, takýto ruch a krik z predvolebnej kampane je dosť otravný.
Každý volebný kandidát má svoju dodávku, v ktorej sa spolu s ním vezie niekoľko žien-sympatizantiek. Na streche dodávky je obrovská tabuľa s menom kandidáta, ktoré ešte cez amplión neprestajne vykrikujú. Všetci z posádky vozidla majú na rukách biele rukavičky, cez prsia šerpy s menom kandidáta a mávajú okoloidúcim cez okno. Aby naozaj upútali pozornosť, idú autá veľmi pomaly. A napriek tomu, že obyvatelia občas pozerajú na agitátorov otrávene, tí s profesionálnym úsmevom ďakujú za podporu ich kandidátovi. Občas auto zastaví a kandidát prednesie zo strechy vozidla, alebo stojac pred ním, reč. Je dobré, keď jasne formuluje svoje sľuby, ale mnohí hovoria nezrozumiteľne, čo ľudia vnímajú iba ako hluk, najmä keď sa to deje ráno cestou do práce na vlakovej stanici.
Niektoré politické strany majú kandidátov z radov populárnych ľudí - športovcov, komikov, moderátorov, ktorí majú zabezpečiť vysoké percento voličov. Takíto ľudia často veľa nevedia a prekvapujú svojimi prostými prejavmi: "Neviem o politike nič, ale budem tvrdo pracovať!" A vzápätí predvedú nejaký svoj kúsok. Videl som takto jedného slávneho zápasníka, ktorý skopol na zem figurínu ľudskej veľkosti s nápisom: "Protestujem! Spotrebná daň." Fenomén kandidujúcich televíznych celebrít však už v Japonsku výrazne oslabol.
Sledujúc slovenskú predvolebnú kampaň sa mi zdá, že je viac konzervatívna, pokojná, javí sa ako vkusná a inteligentná. Pretože nie som občanom Slovenskej republiky, nemám v tejto krajine volebné právo. A tak len vravím svojej žene - choď voliť, ale nedaj sa zlákať iba zvučnými menami a popularitou.
MASAHIKO
