Fotografie, ktoré posielam, sú pravdepodobne od fotografa z Prahy, pána Eugena Lazišťana. Jeho syn našiel tieto zábery v otcovom archíve a doniesol ich do Telgártu vedúcej pošty, od ktorej som si originály požičal a skopíroval, lebo čo je z Telgártu, je mi srdcu blízke.

Telgártske drevenice, na tú dobu impozantné a stavebne náročné diela, dávajú obraz o posune, ktorý na Slovensku nastal za prvej Československej republiky. Ženy a dievčence v popredí na druhej snímke sú v sviatočnom kroji.

Smutný záber zo zhoreného Telgártu je po 5. septembri 1944 (foto dole). Oficiálna história pod vplyvom povojnovej a komunistickej optiky pripísala zapálenie dediny Nemcom (objavilo sa to v dokumentárnych filmoch).

Určite sú Nemci za to zodpovední, ale Telgárťania vedia svoje: dedinu zapálili zápalnými delostreleckými granátmi naši, keď vyháňali nemecké vojsko z dediny a minuli sa im klasické delostrelecké náboje. Ing. Ján Lunter,

Banská Bystrica

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme

na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný

popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

A ako to, čo pošlete,

chceme použiť?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu, a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu - ak materiálu bude dosť a bude zaujímavý.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu Piesne a iné texty.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk