Čo si zo života pamätáte ako prvé?
Krivdu. A to je veľmi zaujímavé. Vyrastal som v Anglicku, a keď som mal asi štyri roky, deti evakuovali z Londýna do istého kláštora, kde boli veľmi tvrdé a prísne rádové sestričky. Pravdou je, že som bol dieťa, ktoré dosť hnevalo. V noci som skákal po posteli, na druhý deň som od rodičov dostal balík plný sladkostí a sestričky nechali nastúpiť všetky deti, rozdali ich, a mne nedali nič. A ešte si pamätám, ako v našom dome býval strelec, ktorý nemal palce na rukách. Maminka nám hovorila, že ak si budeme cmúľať palce, nebudeme ich mať ani my.
Koľko máte rokov?
Budem mať šesťdesiatri.
Cítite sa mladý alebo starý?
Konštatný.
Kto sa vám viac páči - muži alebo ženy?
Som klasický macho, takže samozrejme ženy.
Váš rodinný stav?
Ženatý.
Koľko máte detí?
Ktorý chlap to vie? (Smiech.) Ale vážne - mám jednu dcéru Ester.
Na koľko manželstiev si trúfate?
Čože? Na koľko manželstiev? Taký dobrodruh zasa nie som. V rámci manželstva som konzervatívny.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Kňazom.
Aké je vaše pôvodné povolanie?
Herec.
Čo ste si kúpili z prvého zárobku?
Kým som sa stal sa hercom, vyučil som sa za vákuového elektromechanika. S prvým zárobkom som šiel do francúzskej reštaurácie a "prežral" som ho.
Zarábate adekvátne vynaloženej práci?
Mám reálny pohľad na svet. Vzhľadom k sociálnym podmienkam, ktoré u nás sú, si myslím, že zarábam adekvátne. Ale chcel by som viac.
Čo vám nikdy nesmie chýbať?
Úcta k druhým a pochybovanie o sebe.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Ja som všežravec.
Máte dobrú pamäť?
Nie.
Ktorá ľudská vlastnosť je podľa vás najdôležitejšia?
Nepamätám si. (Smiech.) Vážne - vedieť počúvať druhého. To je najdôležitejšie.
Vlastníte nejaké zviera?
Ja nie, ale dcéra má labradorku.
O čom sa vám najčastejšie sníva?
O mne.
Čítate televízny program?
Nie pravidelne.
Autor: Anna OLVECKÁ
