BRATISLAVA - Rodičia môžu odvlani dostávať rodičovský príspevok bez ohľadu na to, či pracujú. Predtým sa znižoval aj pri práci na čiastočný úväzok a ak rodič odišiel dieťa zveril škôlke, o príspevok prišiel úplne. Štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí Miroslav Beblavý hovorí, že to "pôsobilo demotivačne na ochotu prijať akúkoľvek prácu, dokonca rodič, ktorý prijal prácu za nízky príjem, ešte strácal, keď doplácal za služby pre dieťa".
Ministerstvo očakávalo, že poskytovanie rodičovského príspevku bez ohľadu na prácu rodiča pomôže rozvoju služieb pre rodinu. Zatiaľ sa zdá, že "rodiny a trh služieb ešte na túto možnosť nezareagovali a počet tých, ktorí opatrujú dieťa a popri tom pracujú, sa zatiaľ nezvyšuje", hovorí riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Kvetoslava Repková.
V roku 2003 popri poberaní rodičovského príspevku pracovalo 8000 rodičov, nasledujúci rok 7800 a posledné údaje za marec 2006 hovoria len o 6300 rodičoch. Zdá sa teda, že výška príspevku spolu s nedostatkom služieb pre rodinu skôr udržiava ženy doma. "Rodiny potrebujú čas, aby zareagovali na legislatívne možnosti, ktoré sa im ponúkajú," hovorí Repková.
Ministerstvo o zrušení príspevku neuvažuje, navrhuje skôr zvýšiť rodičovský príspevok o 50 percent pre tých, ktorí namiesto trojročnej rodičovskej dovolenky budú s deťmi len dva roky.
Mnohé krajiny v súčasnosti zavádzajú aj otcovskú dovolenku, severná Európa dokonca prešla od dobrovoľnej možnosti vystriedať pri starostlivosti o dieťa matku k povinnej dvojmesačnej dovolenke pre otcov. Ak ju nevyužijú, prídu o ňu - matka ju namiesto nich využiť nemôže. Slovensko je však podľa Repkovej asi ešte "príliš tradičné".
(haj)
BRATISLAVA - Rodičia na Slovensku síce tvrdia, že im vyhovuje, ak sa o dieťa stará matka, ale ideálnym spôsobom starostlivosti by podľa nich boli aj predškolské zariadenia. Tie by mali byť dostupnejšie, mali by učiť cudzie jazyky, mať viac učiteľov, pristupovať k deťom individuálne a mať pružnejší otvárací čas.
Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny, na vzorke 1609 respondentov, z ktorých tretina mala deti v predškolskom veku.
Vo väčšine oslovených rodín sa starala o deti matka, častá bola výpomoc starých rodičov, ale aj príležitostná starostlivosť otca. Predškolské zariadenia navštevovali predovšetkým deti, ktoré mali nastúpiť do školy.
Platené opatrovateľky pravidelne využíva 0,4 % rodičov a príležitostne 4 %, no za ideálnu formu starostlivosti ich pokladá 10,8 % rodičov.
Medzi najčastejšie dôvody nespokojnosti patrilo to, že starostlivosť o dieťa znemožňuje rodičom nájsť si prácu, ale zároveň aj to, že sa matka nemôže starať o dieťa, pretože sa musí vrátiť do práce.
O deti sa starajú predovšetkým ženy, ktoré sú tiež najčastejšie opatrovateľkami starších členov rodiny. Podľa autorov prieskumu je preto rozvoj služieb pre rodinu nevyhnutnosťou. Keďže sa posúva vek, v ktorom sa ženy stávajú matkami, dostávajú sa do dvojitého tlaku - približne v rovnakom čase sa musia starať o deti aj o rodičov. Navyše, v dnešných podmienkach je "nutné udržať sa v zamestnaní z hľadiska vlastnej budúcnosti".
Ministerstvo sociálnych vecí pripravilo návrh opatrení, ktoré by mali zlepšiť dostupnosť služieb pre rodinu a umožniť rodičom zladiť rodinný a pracovný život. Miesto v škôlkach sa však nenašlo pre asi 3000 detí, ktorých rodičia o ne mali záujem. Štátny tajomník ministerstva Miroslav Beblavý vidí problém aj v zániku jaslí, ktoré už "pomaly zmizli aj ako pojem". Zmeniť by sa podľa neho mala aj flexibilita škôlok, ktoré dodnes "pracujú v inom režime ako rodičia".
Návrhy na zosúladenie rodiny a práce
- o 50 percent vyšší rodičovský príspevok, ak rodič bude namiesto troch rokov čerpať rodičovskú dovolenku dva roky,
- možnosť čerpať prerušovanú rodičovskú dovolenku postupne až do piatich rokov dieťaťa, čo by mohlo zvýšiť aj zapojenosť otcov,
- zmeniť názov "dovolenka",
- podporovať kratšie pracovné úväzky, kde za úniou zaostávame, v roku 2004 pracovalo na skrátený úväzok len 0,7 % mužov a 1,9 % žien - z dôvodu starostlivosti o dieťa žiaden muž a len 0,1 % žien,
- príspevok pre nízkopríjmové rodiny na služby aj v neštátnych zariadeniach,
- predĺžiť stránkové hodiny úradov a umožniť vybavovanie agendy elektronicky,
- spružniť prevádzkové hodiny škôlok a školských družín,
- odborári by mali pri kolektívnych vyjednávaniach tlačiť aj na využitie kratších pracovných úväzkov či podporu práce z domu ako nástroje zamestnanosti.
Čo by mali škôlky a jasle zmeniť?
učiť cudzí jazyk | 50,1 % |
individuálny prístup k deťom | 47,9 % |
menej detí, viac pedagógov | 31 % |
pružnejší otvárací čas | 30,8 % |
nič, som spokojný | 14,4 % |
byť lacnejšie aj s nižšou kvalitou | 11 % |
hocijaké zariadenie, ale mať voľné miesto | 6,2% |
iná zmena | 4,4% |
(Zdroj: Inštitút pre výskum práce a rodiny)