Nejde o oficiálne číslo, ale aj novinárska organizácia Výbor na ochranu novinárov (CPJ) narátala medzi novinármi 71 obetí. Poslednými boli kameraman a zvukár televízie CBS, ktorí zahynuli pri výbuchu bomby v Bagdade. Ich kolegyňa leží s ťažkými zraneniami v nemocnici na americkej základni v Nemecku.

Iná novinárska organizácia Freedom Forum uvádza, že v Iraku zahynulo viac novinárov (77) ako vo Vietname (63). Freedom Forum používa inú metodiku. AP do zoznamov zapisuje len novinárov, ktorí zahynuli pri bojových akciách či boli zavraždení, teda nie tých, čo zomreli pri nehodách alebo na následky ochorení.

Tri štvrtiny zabitých novinárov boli Iračania, Američania stratili v Iraku dvoch novinárov. Vo Vietname ich bolo dvadsať, najviac spomedzi všetkých národov.

Tieto čísla odrážajú charakter irackej vojny, ktorá už nie je ani tak o veľkých operáciách ako o teroristických útokoch a aktoch krvnej pomsty. A na to najviac doplácajú irackí novinári a ich rodiny. Nebývajú v pomerne bezpečných hoteloch, nevozia sa v obrnených autách, často nemajú ani nepriestrelné vesty a každý ich pozná.

Kým americkí novinári boli najmä na začiatku amerického útoku "ukotvení" pri amerických jednotkách, a teda viac-menej dobre chránení, ich irackí kolegovia nijakú ochranu nemajú.

Skôr naopak. Sú obeťami cielených útokov, popráv, únosov a vrážd. Takmer všetky iracké médiá majú skúsenosť s vyhrážkami militantov, ale aj radikálnych náboženských lídrov. Podľa CPJ najmenej 23 irackých novinárov zomrelo pri výkone svojej práce.

To je hlavný rozdiel oproti vojne vo Vietname. Tam väčšinou novinári umierali v bojoch, pri haváriách vojenských vrtuľníkov alebo ich vyhlásili za nezvestných po tom, čo sa stratili v džungli.

V Iraku novinárov zabíjajú na uliciach za bieleho dňa, podrezávajú im hrdlá a strieľajú ich do hlavy.

Vo Vietname novinári umierali predovšetkým preto, že sa zaplietli do vojny. V Iraku aj pre to, čo si myslia , píšu či vysielajú.

JANA SHEMESH