Obaja speváci to vysvetľovali tým, že ich pod rôznymi hrozbami dotlačili k stretnutiam. Akékoľvek vedomé donášanie na kolegov odmietli. ŠtB ich v 80. rokoch viackrát kontaktovala, aby podávali správy z prostredia undergroundovej scény. Tá však bola v porovnaní s českou primalá a slabá na to, aby kládla režimu odpor a vykonávala "protizákonnú" činnosť. Išlo väčšinou o mladých ľudí, ktorí mali radi energickú hudbu a chceli žiť po svojom. Neboli páchateľmi, skôr obeťami režimu.

"Punkovej" kauzy sa však chytili niektoré bulvárne médiá. Koňýkova Zóna A pritom v druhej polovici 80. rokov ako jedna z mála skupín vo svojich textoch nevelebila totalitné Československo. Pre režim bola svojimi slobodomyseľnými pesničkami "ideologicky škodlivá" a debutový album mohla vydať až po revolúcii.

Dodnes neprebehla otvorená diskusia o ľuďoch z vtedajšej oficiálnej hudobnej scény, ktorých mená tiež figurujú vo zväzkoch ŠtB a získavali výhody zo spolupráce s komunistickou mocou.