Vyštudoval sociológiu a teóriu kultúry Karlovej univerzity, v Československej akadémii vied sa venoval analýzam životného štýlu, vzdelania a mobility. Keď sa rúcal komunizmus, patril medzi zakladajúcich členov Občianskeho fóra. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 viedol volebnú kampaň OF a bol aj konzultantom volebnej kampane VPN. V kancelárii prezidenta Václava Havla viedol odbor politických analýz, v roku 1992 šéfoval kampani Občianskeho hnutia a neskôr pracoval ako partner vo výskumnej agentúre AISA. Posledných 12 rokov pracuje výhradne "na svojom" - v spoločnosti Gabal, Analysis & Consulting. Je manželom jednej z najznámejších českých diplomatiek za posledné roky - vyštudovanej arabistky Jany Hybáškovej, ktorá je v súčasnosti poslankyňou Európskeho parlamentu. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Patrí medzi sociológov s česko-slovenským rozmerom, ktorí radi život v oboch krajinách skúmajú a porovnávajú. IVAN GABAL. Predvolebný boj v Čechách je podľa neho oveľa tvrdší než u nás.

Keby ste porovnali predvolebné nálady ľudí v Česku a na Slovensku, kde vládne "hustejšia", napätejšia atmosféra?

Samozrejme, v Českej republike. Je to v dôsledku negatívnej kampane, ktorú vedie profesionálna americká agentúra a ktorej do značnej miery podľahli aj médiá. Médiá sú veľmi negatívne a to sa do určitej miery prejavuje aj na značnej časti verejnosti - koho bude voliť. Obsahom tejto veci je však aj to, že si v dôsledku tejto negatívnej kampane začínajú ľudia uvedomovať pomerne dlhodobý dosah a vážnosť rozhodnutia, ktoré urobia.

Slovenskí i českí politici tieto voľby označujú za mimoriadne dôležité až fatálne a tomu zodpovedajú aj kampane. Je to skutočne tak? A v čom sa tieto kampane líšia?

Výsledky volieb budú mať dlhodobý vplyv, ale nejde o život. Je to o povahe, o dynamike, ktorou sa budeme rozvíjať. To je spoločné pre českú i slovenskú spoločnosť i ekonomiku. Zatiaľ čo toto medzi českými politikmi vedie až k hystérii, na Slovensku je to v pozícii ‚cool down' - teda vo veľmi opatrnom postupe. Zatiaľ čo v Českej republike je negatívna kampaň, ktorá smeruje k odlegitimizovaniu hlavne ODS a strany útočia proti sebe, na Slovensku je kampaň namierená od strán k voličom. Slovenskí politici sa ešte k tomu nedostali a nemusí k tomu ani dôjsť. Pochopil by som, že hlavne SDKÚ s ohľadom na hospodársky, finančný a rozpočtový vývoj bude komunikovať hlavne so svojimi voličmi a nebude sa príliš púšťať do tvrdých súbojov s konkurentmi.

Ktorá z kampaní je nápaditejšia a ktorá by mohla na voličov viac zaúčinkovať?

Myslím, že na Slovensku majú oveľa väčšiu váhu v komunikácii s voličmi reálne dosahované výsledky, ktoré ukazujú, že tie veľmi drsné roky, ktorými slovenská spoločnosť prešla, predsa len prinášajú ovocie a majú nejaký zmysel. Tie štyri roky tu bolo veľmi ťažké a záťažové obdobie a na jeho konci sa objavujú dobré výsledky a rozhodovanie bude práve o tomto. V Čechách sme zasa prechádzali obdobím akejsi stabilizácie a rastu, ale výsledky sú troška diskutabilné a volebná kampaň je v duchu diskusie o týchto výsledkoch - akú majú hodnotu aj z hľadiska zadlžovania, z hľadiska dlhodobo stabilnej nezamestnanosti.

Ako prežívajú kampane voliči - prežívajú to spolu s politikmi a napätie sa prenáša aj na nich alebo berú kampaň jedným uchom dnu a druhým von a skôr ju považujú za maškarádu?

V Čechách je to pomerne značne sledovaná záležitosť. Usudzujem aj z toho, ako televíznym diskusným programom stúpla sledovanosť. Českej televízii, ktorá sa diskusiám venuje, rastie, a naopak, stratila predtým sledovaná Nova, ktorá sa tým zaoberá menej alebo menej kvalifikovane. Ako je to na Slovensku, neodvážim sa odhadnúť.

Politici hovoria o súboji pravice a ľavice alebo o súboji programov. Vidia to tak aj voliči alebo to skôr považujú za súboj Dzurindu s Ficom alebo Paroubka s Topolánkom?

V českom prostredí je zrejmé, že americká kampaňová firma PSB sa snaží dosť úspešne konvertovať celý tento súboj do personifikácie súboja premiéra Paroubka s šéfom ODS Topolánkom. Keďže sa ukazuje, že v tomto ohľade je ČSSD zrejme vo výhode, zatiaľ čo v ostatných ohľadoch je to opačné, táto konverzia zmysel má. Povedal by som, že tak, ako je vedená táto negatívna kampaň, vynára sa pomerne vážne obsahové rozhodnutie, či sa Česká republika vydá smerom k väčšej miere prerozdeľovania a väčšej miere západoeurópskeho socializmu, alebo či sa vydáme v posttransformačnom období na cestu viac liberálneho prostredia. Máme však o jednu vec viac. Zdá sa pravdepodobné, že sa do parlamentu dostanú zelení a to znamená po dlhodobo neuspokojenom dopyte, po akcente na kvalitu životného prostredia, sa vynára politická strana, ktorá už jednoznačne vedie českú politiku do posttransformačného obdobia a ťahá ju smerom k modernizácii a modernej kvalite života. To je výraznejšia zmena oproti Slovensku, kde sa mi nezdá, že by k tomuto typu modernizácie prišlo. Je fakt, že česká ekonomika a rozpočet potrebujú reformy, ktoré už Slovensko za sebou má. Je však zároveň pravda, že časť českej spoločnosti už hľadí skutočne na kvalitu života v európskom zmysle a z tohto dôvodu vyťahuje zelených do parlamentnej a možno aj vládnej politiky.

Čím si vysvetľujete, že strany ako zelení na Slovensku zatiaľ nemajú šancu? Je to tým že sa Česi cítia ekonomicky v poriadku a hľadajú "nadstavbu"?

Myslím, že to nie je nadstavba, ale že je to skutočne o modernizácii. Znamená to, že sa zrazu začnete inak pozerať na hospodárenie s vodou, inak na hospodárenie s krajinou, s drevom. Znamená to, že sa objavuje trošku iné hľadisko, ktoré prechádza celou ekonomikou, vzdelaním, spoločnosťou.

Paroubek a Fico spolu v kampani úzko spolupracujú. Pôsobí to na voliča?

Pokiaľ to nepôsobí na voličov na Slovensku, tak je to strata času. V Čechách je Fico prakticky úplne neznáma osoba.

Majú predvolebné kampane spoločné témy?

Slovenská kampaň je viac rezortne tematizovaná, zatiaľ čo v českom prostredí ide viac o generálny smer. Ale preto, že v Čechách skutočne prevládla negatívna kampaň, oveľa menej sa debatuje o programe a budúcom smerovaní, čo nie je prípad Slovenska. Aj keď obe krajiny riešia hlbšiu tému - či si uchováme tú flexibilitu a dynamiku spoločnosti, ktorú sme si osvojili v čase transformácie, alebo si ju zastavíme, na povrchu sú kampane veľmi rozdielne. Na Slovensku je oveľa vecnejšia, zatiaľ čo v Čechách je emocionálna, agresívna a veľmi osobná.

Aj keď sú obidve krajiny členmi únie, európske témy v kampaniach vôbec nevystupujú. Napríklad v Rakúsku sa pritom predvolebná kampaň do značnej miery okolo takých to tém točila.

V Českej republike je vysvetlenie jednoduché - ODS zistila, že jej elektorát je proeurópsky, a tak pokiaľ bude stupňovať svoju euroskeptickú kampaň, bude svojich voličov odradzovať a stiahla otázku EÚ na najnižšiu možnú úroveň. Sociálna demokracia, naopak, zistila, že jej voliči majú s úniou istý problém a skôr sa jej boja, takže stiahla silnú proeurópsku rétoriku a nepokračuje, aby voličov nezastrašovala. Predpokladám, že sa táto otázka vynorí po voľbách. Myslím si, že slovenská volebná kampaň je ešte veľmi ovplyvnená záťažou tých veľmi drsných reforiem a potrebou ich doladenia. Preto zatiaľ nie je čas zdvihnúť hlavu nad zákop a rozhliadnuť sa po krajine.

Slovenské reformy posledných rokov boli dosť hlboké a dramatické. V Čechách sa veci menia len veľmi pozvoľným tempom. Je to tým, že sa českí politici obávajú negatívnych reakcií ľudí?

V uplynulom volebnom období sme mali troch premiérov, z ktorých dvaja boli z hľadiska reforiem neúspešní. Vladimír Špidla bol veľmi zaťažený povodňami a irackou operáciou, premiér Gross bol v úrade veľmi krátko a narobil viac škody ako úžitku a premiér Paroubek je v podstate volebným premiérom, ktorý sa vôbec nepúšťal do vážnejších krokov a rozhodnutí. Takže Česká republika prežila štyri roky de facto odkladaním reforiem - dôchodkovej, zdravotníckej, rozpočtovej. Do budúcnosti bude zrejme výsledkom, že Česko bude pristupovať k euru oveľa neskôr ako Slovensko a na euro bude aj oveľa neskôr pripravené.

Niektorí hovoria, že tak ako v roku 1946 prišiel socializmus z Čiech na Slovensku, môže prísť aj dnes. Sú Česi väčší ľavičiari ako Slováci?

Myslím, že záleží na tom, ako pojem ľavicovosti odvodíme. Z hľadiska politického názoru sú Česi naďalej skôr orientovaní pravicovo. Z hľadiska tlaku na prerozdeľovanie zdrojov, ochrany ľudí mimo pracovného trhu a podobne je tradične troška viac týmto smerom orientovaná slovenská spoločnosť. Česká spoločnosť má tradične silný odpor proti extrémnej chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Prečo majú pred voľbami ortodoxní komunisti v Česku výrazne vyššiu podporu ako na Slovensku?

Ak si pozriete predvolebné debaty v Čechách, komunistická strana je reprezentovaná relatívne pokojne argumentujúcimi, uvážlivými kandidátmi a prijala zrejme najracionálnejšiu parketu medzi politickými stranami, ktorá je svojou triviálnosťou až prekvapivá. Oni to nehovoria priamo, ale nepriamo a ich kampaň je založená na téze: keď máme štát, tak nech funguje a nech ho používame. Ako s ohľadom na korupciu, tak na výkonnosť úradov, na vzťah občan-štát je to veľmi inteligentná téma. A tak naberajú aj nekomunistických voličov. Navyše, za tých 16 rokov, keď neboli pri moci, sa do istej miery očistili a posunuli do pozície, keď zasa raz predstavujú kritika kapitalizmu a jeho nešvárov. Vďaka tomu do svojich radov privádzajú aj pomerne nezanedbateľné percento mladých radikálnych kritikov kapitalizmu z radov študentov, učňov a podobne. A ich elektorát sa nestenčuje.