Obe krajiny bývalej federácie Česko a Slovensko vždy boli, sú a budú i cez hŕbu podobností úplne rozdielnymi krajinami. A teda aj ich ekonomický vývoj.

"Česko na tom bolo historicky vždy lepšie než Slovensko, ale to v budúcnosti nemusí platiť. Slovensko má totiž omnoho vyšší rastový potenciál," hovorí ekonóm Pavel Kohout. A ekonomický rast súvisí predovšetkým a reformami. Takže, i keď bolo Slovensko roky považované za akéhosi slabšieho brata, ktorého treba chrániť, počas rokov vlády Mikuláša Dzurindu začalo Česku výraznejšie šliapať na päty.

Reformy

Rovná daň, dôchodková reforma, reforma sociálneho systému a liberalizácia Zákonníka práce, ktorý teraz umožňuje jednoduchšie zamestnanie, ale na druhej strane i prepustenie. Presne to sú podľa expertov kroky, ktoré slovenské hospodárstvo naštartovali. A vyniesli krajine prezývku "slovenský tiger".

Lenže vždy platí: niečo za niečo. Dzurindova vláda si za svoje reformy síce vyslúžila obdiv zahraničia, no doma sa jej už toľko chvály nedostalo.

Vzor?

Za svoj vzor si Dzurindove reformy vzala česká ODS. Považuje ich za príkladnú a modernú cestu k prosperite.

Otázku, či sú aplikovateľné v tuzemskom prostredí, však už príliš nerieši. Občianski demokrati zrejme zabudli, že preto, aby zmeny mohol slovenský premiér presadiť, musel zostaviť v princípe kompaktnú koalíciu, ktorá sa zhodovala nielen v nutnosti reforiem, ale tiež v tom, že sa tak musí stať rýchlo. Podarilo sa to počas prvých dvoch rokov práce kabinetu. Ale podarí sa niečo podobné v Česku?

Aj napriek pochybnostiam existuje dosť dôvodov, prečo so zmenami začať. Za reformy hovorí viac než šesťpercentný hospodársky rast Slovenska, priaznivo sa vyvíja i inflácia a nezamestnanosť. I keď stále zostávajú vyššie, než by mali. Zrejme ako jeden z prvých z nováčikov Európskej únie zavedie Slovensko spoločnú menu euro.

Čo nevyšlo

Na niektoré plánované zmeny sa však vôbec nedostalo, a to sa môže ukázať ako limitujúci faktor do budúcnosti. Reforma školského systému sa neuskutočnila, zmena justície "trčí" zhruba v polovici a zdravotníctvo? To sa teraz ukazuje ako tŕň v päte. Jeho reforma sa skončila pred privatizáciou nemocníc, vo februári lekári vstúpili do štrajku pre nízke mzdy.

A slovenská vláda stále málo peňazí investuje do vzdelania, vedy a výskumu. Dokonca ešte menej než Česko.

Podľa Európskej komisie i Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj bude pozitívny vývoj na Slovensku pokračovať. Podobne je na tom i Česko, lenže obe krajiny sa zrejme už čoskoro dostanú do jasného nebezpečenstva.

Pravdepodobne sa skončí obdobie, ktoré znamená konkurenčnú výhodu - teda hlavne lacná a kvalifikovaná pracovná sila, ekonomická vyspelosť a dobrá infraštruktúra. Aj preto sú také dôležité investície do vzdelania. Aby mohol štát prilákať iných investorov než tých, ktorí lákajú práve spomínané veci. Treba sa zamerať na investície s vysokou pridanou hodnotou. Potom by i napriek problémom a kritike obyvateľov mohol ekonomický tiger nabrať nový dych. A český lev mu dobre konkurovať.

Autor: HANA MÁŠOVÁ, Lidové noviny