"Bol som s prostitútkou, ale sedel som s ňou iba v kaviarni," týmto bonmotom uzavrel pred trinástimi rokmi český pesničkár Jaromír Nohavica nepríjemnú kapitolu svojho života, ktorou bola jeho spolupráca s komunistickou Štátnou bezpečnosťou. Keďže aj jeho spis, ako mnoho ďalších, bol po revolúcii zničený, ostal príbeh nedopovedaný. Nebolo čím argumentovať, nebolo sa pred čím brániť. Tak to videl aj Nohavica alias agent Mirek, ktorý argumentoval tým, že nikdy nič dôležité nepovedal a nikomu neublížil.

Všetko sa zmenilo až teraz, keď na českom ministerstve vnútra pri rekonštrukcii zväzkov ŠtB objavili niekoľkostranový dokument obsahujúci Nohavicovo referovanie o jeho koncertovaní vo Viedni. Ako informuje najnovšie číslo týždenníka Respekt, v spise je už spevák uvádzaný pod krycím menom, stal sa teda z neho "prameň". V správe sa okrem iného píše, že prameň sa po ubytovaní v hoteli Admiral stretol v reštaurácii Nachtasyl s Karlom Krylom či s Pavlom Kohoutom, "ktorý má prepychovo zariadený luxusný byt a rozsiahlu zbierku obrazov".

To, samozrejme, nebola pre ŠtB žiadna novinka, a ani to, že Kryl sa sťažoval na svoju prácu v Rádiu Slobodná Európa. Aj keď Nohavica tvrdí, že napríklad o Kohoutovi s vyšetrovateľmi nehovoril, v zásade to potvrdzovalo pravdivosť spomínaného bonmotu. Pre tajnú políciu však bola cenná každá informácia. Ako zdôrazňuje Respekt, aj takéto "banality" pomáhali zisťovať názory obyvateľstva a budovať mýtus, že ŠtB "vie všetko", ale predovšetkým pomáhali vťahovať agenta do pavučín tvrdení a mystifikácií, čo následne mohlo slúžiť na jeho ďalšie vydieranie a manipulovanie.

"Keď si ma prvý raz predvolali a potom raz za čas, jednoducho som sa bál odmietnuť. V mojich očiach bola ŠtB veľmi silnou organizáciou. Asi som si myslel, že keď dokážem oklamať rôzne schvaľovacie komisie, ktoré povoľovali moje koncerty, že dokážem ustáť aj tých eštebákov. Dnes vidím, že zďaleka nešlo o nejaké informácie, ktoré odo mňa chceli počuť, ale že som sa stal súčasťou dômyselnej siete, ktorá vlastne nie je rozpletená dodnes," mení svoj názor na spoluprácu. "Bolo chybou, že som o eštebáckom mechanizme nikdy nepremýšľal," pripúšťa, hoci s ohľadom na to, čo robil, mu pripadal záujem ŠtB o jeho osobu samozrejmý.

Fakt, že folková komunita bola v 70. a 80. rokoch prirodzeným terčom záujmu ŠtB, potvrdzuje aj člen bývalého pesničkárskeho združenia Slnovrat Pavel Malovič. "Každý z nás sa vtedy ocitol v konfrontácii a každý prežíval svoj individuálny príbeh. Ten Nohavicov určite nebol jednoduchý, možno na neho niečo mali, čím ho vydierali, on žil život, ktorý prináša chyby. Mne veľmi pomáhal človek, ktorý vedel presne poradiť, ako sa mám na výsluchoch správať. Bola to vždy aj otázka šťastia i toho, kto bol ako pre nich zaujímavý, preto ťažko hodnotiť či odsudzovať. Ale fakt je, že napríklad Vlastimil Třešňák im napriek brutálnemu nátlaku nepodľahol," povedal včera pre SME.

Nohavica teda prerušil svoje mlčanie. "Teraz je o čom hovoriť, tých pár strán je šanca. Musím sa otvoriť, chcem sa pokúsiť všetko vysvetliť sebe i tým, ktorí ma majú radi." Jeho otvorenosť pomôže nielen jemu, ale aj všetkým, ktorí sa chcú zorientovať, či on a podobní spolupracovníci ŠtB boli vinníkmi, či skôr obeťami totalitného režimu. "A pochopiť, čo to s nami ten režim vlastne vyvádzal," píše Respekt.