1822 - v Hnúšti sa narodil spisovateľ, politik Ján Francisci. Organizátor slovenského národného hnutia, zaslúžil sa o založenie slovenského gymnázia v Revúcej, činovník významných spolkov, organizátor slovenského peňažníctva, správca Knihárskeho účastinárskeho spolku. Zaslúžil sa tiež o založenie Matice slovenskej - bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu. Publikoval najmä v Pešťbudínskych vedomostiach, ktoré sám založil a redigoval. Zbieral rozprávky a povesti, prekladal divadelné hry. Autor cenných memoárov o štúrovskej generácii. Zomrel 7. marca 1905 v Martine.
1907 - v Turnove sa narodil český filozof, estetik Jan Patočka. Vyštudoval romanistiku, slavistiku a filozofiu. V 60. rokoch obhájil dizertačnú prácu Aristotelés, jeho předchůdci a dědicové. Prednášal na univerzitách v Prahe a v Brne, ale aj v zahraničí, v Paríži, Kolíne nad Rýnom, Bonne, Freiburgu. V r. 1968 sa stal profesorom Univerzity Karlovej. V r. 1972 bol penzionovaný, z politických dôvodov ustúpil do úzadia, usporadúval bytové semináre. Spoluautor a hovorca Charty 77. Vydávanie jeho diel bolo obmedzené, čiastočne vychádzali v zahraničí. Jeho pozostalosť obsahuje okolo desaťtisíc rukopisných strán. K ich porevolučným vydaniam prispieva najmä české vydavateľstvo Oikoymenh. Zomrel po policajnom výsluchu 13. marca 1977.
1938 - v Paríži spáchal samovraždu rakúsky dramatik a prozaik Ödön von Horváth. Autor populárnych sociálnokritických drám: Historky z Viedenského lesa, Viera, láska, nádej. Narodil sa 9. decembra 1901 v Rijeke.
1942 - gestapo popravilo po atentáte na R. Heydricha českého prozaika Vladislava Vančuru. Pôvodným povolaním bol lekár. Napísal romány: Rozmarné léto, Markéta Lazarová, Útěk do Budína, Konec starých časů, Luk královny Dorotky a iné. Mnohé z nich boli sfilmované. Autor drám a filmových libriet. Režíroval filmy: Před maturitou, Na sluneční straně, Marijka nevernice, Naši furianti. Narodil sa 23. júna 1891.
