Kórejský výrobca Hankook nakoniec takmer 20 miliárd korún do závodu pri Leviciach neinvestoval, lebo nedostal dostatočne veľké investičné stimuly. Pre Slovensko to môže byť signál, že má na viac ako len predávať lacnú pracovnú silu. Predpovedá to aj Svetová banka. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR

BRATISLAVA - Najväčším problémom pre plán slovenskej vlády prijať spoločnú európsku menu v roku 2009 môže byť plnenie inflačného kritéria, hovorí ekonóm Svetovej banky pre Slovensko Anton Marcinčin. Včera predstavil správu banky o ekonomickom vývoji tzv. krajín EÚ 8. Ide o pobaltské štáty, Slovinsko a štáty V4 - Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko.

Kritérium európskej komisie - dodržať asi 2,5-percentnú mieru inflácie - považuje Marcinčin za pomerne prísne. Nevylučuje, že ak sa do nej Slovensko vtesná, zoslabí to jeho hospodársky rast. Dôsledkom môže byť aj spomalenie rastu miezd, produktivity a cien k štandardu západných krajín únie.

"Je dôležité, aby výkonná časť Národnej banky Slovenska bola kompletná a aby sa zbytočne neodsúvali dôležité rozhodnutia," povedal Marcinčin. Reagoval na to, že ešte stále nie je obsadený post viceguvernéra centrálnej banky pre menovú politiku.

Prezident Ivan Gašparovič totiž stále nevymenoval na tento post Vladimíra Tvarošku a odvoláva sa na to, že posudzuje jeho odbornú spôsobilosť.

Slovinsko je najbohatšie

Správa svetovej banky vo všeobecnosti hodnotí ekonomickú situáciu EÚ 8 pozitívne. Slovinsko s dobrým hospodárskym rastom a nízkou infláciou nazýva ostrovom prosperity a stability. Marcinčin však upozorňuje, že v Slovinsku sa zvýšením bohatstva zvýšili aj ceny tovarov a práce, čo je konkurenčná nevýhoda oproti ostatným členom EÚ 8.

Určitým sklamaním je podľa hlavného ekonóma Svetovej banky a jedného z autorov správy Thomasa Laursena ekonomický rast Poľska. Krajina však dobiehala ostatné štáty zo štvrťroka na štvrťrok a hospodárske oživovanie by mala udržať aj v tomto roku. "Zdroje rastu v EÚ 8 pritom boli rôzne. Do značnej miery ich v Českej republike a Maďarsku poháňal zahraničný dopyt, v pobaltských krajinách a na Slovensku domáci dopyt, zatiaľ čo v Poľsku a Slovinsku boli tieto zdroje vyváženejšie," povedal Laursen.

Stimuly nie sú všeliek

Správa svetovej banky poukazuje, že krajinám EÚ 8 bilanciu bežných účtov platobnej bilancie zlepšil rastúci vývoz a silnejúci prílev priamych zahraničných investícií. Experti svetovej banky však upozorňujú, že deficit bežného účtu, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom služieb a tovarov, je stále veľmi vysoký v Estónsku a Lotyšsku. Určité problémy spôsobuje záporná bilancia aj na Slovensku. Sčasti ju spôsobuje vyšší dovoz tovarov a služieb pre automobilky Kia a PSA, po rozbehnutí ich výroby Slovensko môže počítať so zvyšujúcim sa podielom exportu na celkovej obchodnej bilancii.

Slovensko by sa podľa Marcinčina malo sústrediť na tzv. produktívne investície, ktoré po čase krajine dopomôžu k väčšiemu blahobytu. Ide o finančne podhodnotené vzdelávanie a rozvoj infraštruktúry, ktorý môže zvýšiť prílev kapitálu do zaostalejších regiónov.

Marcinčin súhlasí, že na rýchle získavanie priamych zahraničných investícií sú vhodné aj investičné stimuly, ktoré vláda poskytla napríklad automobilkám. Ak však investori zo Slovenska odchádzajú, lebo v inej krajine našli ešte lacnejšiu pracovnú silu a lepšie stimuly, je to podľa ekonóma dobré. "Pre Slovensko je to výzva, aby začalo predávať čosi viac ako len lacnú pracovnú silu." (tasr, sita, lh)

Hospodársky vývoj v nových členských krajinách EÚ 8 v percentách

Rast HDP Inflácia Bilancia bežného účtu v % HDP

  2004 2005 2006 2007 2004 2005 2006 2007 2004 2005 2006 2007

Česko 4,7 6,0 5,5 5,0 2,8 1,9 2,6 2,7 -6,0 -2,1 -2,0 -1,5

Estónsko 7,8 9,6 8,0 7,0 3,0 4,1 3,0 3,0 -12,9 -11,5 -9,0 -9,0

Maďarsko 4,6 4,1 4,4 4,0 6,8 3,6 2,0 3,0 -8,8 -9,0 -8,4 -8,0

Lotyšsko 8,5 10,2 8,0 7,0 6,2 6,7 6,0 5,0 -12,9 -11,0 -10,0 -9,0

Litva 7,0 7,5 6,0 5,3 1,2 2,7 2,1 2,8 -7,7 -7,0 -9,0 -10,7

Poľsko 5,3 3,4 4,5 4,5 3,5 2,1 1,5 2,0 -4,2 -1,6 -1,5 -1,5

Slovensko 5,5 6,0 6,1 6,5 7,5 3,4 4,4 2,7 -3,5 -8,5 -5,7 -3,4

Slovinsko 4,6 3,9 4,3 4,1 3,6 2,6 2,4 2,5 -0,9 -1,6 -1,6 -1,8

Zdroj: Svetová banka Pozn.: Pri údajoch za tento a budúci rok ide o odhady.