ia centrálnej banky.
NBS iba priblížila úroky úrovni, ktorá zodpovedá reálnemu vývoju ekonomiky. "Ak by kurz koruny nemal tendenciu sa posilňovať, reálne úroky by nemali byť výrazne nižšie, ako je reálny rast ekonomiky," povedal hlavný ekonóm
ING Bank Ján Tóth. Slovenská mena sa už dlhé obdobie voči euru zhodnocuje, čo má protiinflačný účinok. Zvyšovanie úrokov preto môže byť pomalšie, ako keby sa koruna znehodnocovala. Za rýchlejším zhodnocovaním koruny stojí viac ako vývoj reálnej ekonomiky reformný imidž vlády, upozornil Tóth.
Zvýšene úrokov podľa ekonómov nepovedie k pozorovateľnému spomaleniu rastu ekonomiky. Z odhadov vyplýva, že hrubý domáci produkt vzrástol v prvom štvrťroku medziročne reálne o 6,3 percenta. "Vyššie úroky však môžu mierne znížiť pretrvávajúci rast spotreby domácností, ktorá by mohla byť v budúcnosti zdrojom inflačných tlakov," povedal hlavný analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
Hlavný ekonóm Svetovej banky na Slovensku Anton Marcinčin hovorí, že snaha Slovenska dostať infláciu na úroveň asi 2,5 percenta, ako odporúča Európska komisia, môže spomaliť hospodársky rast krajiny vrátane rastu miezd a cien.
Zvýšenie základnej sadzby NBS pocítia ľudia aj v svojich peňaženkách. Zdražejú úvery, ale zasa nie o toľko, ako sa zvýšila sadzba NBS. Komerčné banky rozhodnutie centrálnej banky očakávali dlhšie a úroky zvyšovali postupne. "Ak úvery zdražejú, nemalo by to byť viac ako o 0,20 až 0,25 percenta, vo väčšej miere sa to dotkne spotrebných úverov," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Stúpnuť by mali aj úroky z vkladov, ale menej ako pri úveroch.
Guvernér NBS Ivan Šramko nevylúčil, že centrálna banka úroky do konca roka ešte zvýši. Podľa Tótha je pre ďalší vývoj úrokov najväčším rizikom nepredvídateľnosť hospodárskej politiky novej vlády. "Ak sa výrazne odkloní od doterajšej ekonomickej politiky, úroky sa do konca roka môžu zvýšiť aj o percento," povedal.
