V Iraku to Bielemu domu príliš nevyšlo. Vo Washingtone sa preto intenzívne diskutuje o zmene stratégie. Väčší priestor než vojenský tlak má mať diplomacia. Tvrdia to akademici, hovorí sa o tom v Kongrese a dokonca i v Západnom krídle.
Od prejavu Georgea Busha z roku 2002, v ktorom pomenoval "os zla", sa za efektívny recept proti zločinným štátom považovala zmena režimu. Politická a bezpečnostná situácia v Iraku ukazuje, že takýto recept nezaberá. Bushova administratíva zvažuje aj oživenie "doktríny zadržiavania (containment)", známu z čias studenej vojny.
"Medzinárodná bezpečnostná politika môže vyzerať aj takto: sme pripravení zdržať sa a akceptovať vašu existenciu, ak sa vzdáte svojho jadrového programu," definoval novú politiku denník The Christian Science Monitor.
"Časy, keď sme boli tvrdí na Irán a Severnú Kóreu, sa stávajú minulosťou. Je to aj preto, že klesá vplyv viceprezidenta Dicka
Cheneyho, ministra obrany Donalda Rumsfelda či veľvyslanca pri OSN Johna Boltona," povedal pre Monitor Henry Sikorski z washingtonského Nonproliferation Policy Education Center.
Náznakom nového prístupu je, že Amerika nadviazala diplomatické kontakty s Líbyou. Teraz sa uvažuje o prísľube bezpečnostných záruk Pchjongjangu. Posun vo vzťahu k Iránu sa môže ukázať pri rokovaniach s islamistickým režimom. Rozhovory o stimuloch pre Irán, ktorý by sa vzdal jadrového programu, zaznamenali pokrok.
Európski predstavitelia chápu, že začať priame rokovania s Teheránom a prijať bezpečnostné záruky je pre Washington ťažké rozhodnutie, no jediné, ktoré fungovalo napríklad pri Líbyi.
"Kaddáfí chcel iba jedno - aby ho (USA) nezabili alebo nezničili jeho režim," povedal novinám nemenovaný diplomat. "Vidíme, že oveľa väčšiu rolu začínajú hrať pragmatici než ideológovia, no neviem, či ich úspech bude definitívny," hovorí o novom prístupe Joseph Cirincione z Centra pre americký pokrok.
Nová Bushova doktrína
Irak - V pláne je politika "zadržiavania". Podľa nej by sa USA snažili udržať občiansku vojnu na súčasnej úrovni, aby sa povstanie už ďalej nešírilo. Vlastne by rezignovali na úplný mier v tejto oblasti.
Irán - Diplomacia by mala dostať väčší priestor. Viac ústupkov zo strany Spojených štátov by privítali aj európski vyjednávači. Pre prípad neúspechu má podľa Newsweeku administratíva aj alternatívny plán. Malo by ísť o protiraketovú základňu v Európe, ktorá by odrazila prípadný útok.
Severná Kórea - Poradcovia na čele so šéfkou diplomacie Condoleezzou Riceovou presvedčili Biely dom, že podmienkou na rokovania o dohode nahradzujúcej prímerie z roku 1953 nemusí byť zastavenie ich zbrojného programu. (bo)
