Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe

Prax je vo všeobecnosti určená každému nezamestnanému do 25 rokov veku, ktorého evidujú najmenej 15 dní.

Prax sa vykonáva najviac šesť mesiacov, 20 hodín týždenne. Zopakovať si ju možno najskôr po roku od skončenia tej predošlej.

Príspevok praktikantovi predstavuje 1700 korún mesačne.

Ten, kto "odpraxoval" dva mesiace, má nárok na desať dní pracovného voľna. Za ospravedlnenú sa považuje aj absencia z dôvodu dočasnej práceneschopnosti alebo ošetrovania člena rodiny.

Ako často sa treba hlásiť na úrade práce

Novopečený absolvent má dve možnosti.

Raz za mesiac, ak sa zúčastňuje na

• vzdelávaní a príprave pre trh práce,
• absolventskej praxi či aktivačnej činnosti,

(Od toho, kto sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce zúčastňuje dlhšie ako dva mesiace, sa mesačné hlásenie vyžaduje len v posledných dvoch mesiacoch tejto aktivity.)

Inak raz za 14 kalendárnych dní.

Ako preukázať záujem o prácu

Jednou z povinností evidovaného nezamestnaného je aktívne si hľadať zamestnanie a preukazovať to úradu práce.

Že si zamestnanie hľadal osobne, preukazuje potvrdením zamestnávateľa, ktorého s týmto cieľom navštívil. No stále nemôže ísť o jedného a toho istého zamestnávateľa. Ďalšie potvrdenie od neho možno opäť predložiť až po jednom mesiaci.

Žiadosť o prijatie do pracovného pomeru je rozumné zamestnávateľovi priniesť v dvoch exemplároch. Jeden tam uchádzač nechá, druhý si dá potvrdiť a vezme so sebou. Inak totiž nemá ako doložiť, že si zamestnanie hľadal.

Žiadosť, ktorú nejakému zamestnávateľovi nezamestnaný podal osobne, úrad uzná len vtedy, ak v nej bude dátum prevzatia a podpis osoby oprávnenej na jej prevzatie.

Požiadať o prijatie do zamestnania možno aj poštou alebo elektronickou poštou. Preukázať to treba poštovým podacím lístkom alebo odoslaním žiadosti e-mailom.

Aj pracovať sa dá

Z evidencie nezamestnaných občana nevyradia ani vtedy:

• ak zárobkovú činnosť vykonáva najviac 64 hodín mesačne,
• ak jeho mzda alebo odmena za to nepresahuje 3200 korún mesačne.

Za zárobkovú činnosť sa považuje práca na základe

• pracovnej zmluvy (pracovný pomer, zamestnanie),
• dohody o vykonaní práce alebo
• iného právneho vzťahu podľa napríklad Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka.

Absolvent školy a poistenie

Sociálne poistenie

V tomto prípade je jedno, či sa absolvent prihlási na úrade práce, alebo nie. Od januára 2004 nikto neplatí poistné za evidovaného nezamestnaného ani študenta.

Nemocensky, dôchodkovo a (alebo) v nezamestnanosti sa takýto občan môže poistiť sám, teda dobrovoľne. Platí, že dobrovoľne poistený môže byť každý, kto dovŕšil 16 rokov veku a má na území Slovenska trvalý pobyt alebo povolenie na pobyt.

Ako veľa bude odvádzať, závisí od neho - jeho vymeriavací základ je ním určená suma. No mesačne to nemôže byť menej ako výška minimálnej mesačnej mzdy (dnes 6900 korún). Ak si to niekto ešte nemôže dovoliť, poistné za čas, po ktorý bol napríklad evidovaným nezamestnaným, môže zaplatiť dodatočne, no najskôr s platnosťou od 1. januára 2004.

Ten, kto si platí poistné na dôchodkové poistenie, si môže do tohto 30. júna začať na dôchodok šetriť v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Asi máloktorý novopečený absolvent školy už spĺňa podmienky nároku na niektorú z dávok zo sociálneho poistenia. Ak však najmenej tri zo štyroch rokov predchádzajúcich zaradeniu do evidencie nezamestnaných bol poistený v nezamestnanosti (v zásade bol zamestnaný), má nárok na dávku v nezamestnanosti, a to aj vtedy, ak vykonáva absolventskú prax. Počas nej ho totiž stále vedú v evidencii nezamestnaných.

Zdravotné poistenie

Za študentov, ktorí skončia štúdium na strednej škole, platí poistné štát do dňa skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta. Od 1. septembra je takáto osoba povinná si začať platiť poistné sama v prípade, že sa neprihlási na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nezamestná sa alebo nepokračuje v ďalšom štúdiu.

Absolvent vysokej školy v platení poistného výhodu posledných školských prázdnin nemá a štát za neho platí poistné iba do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky. Teda deň štátnej záverečnej skúšky (nie deň promočného aktu) je dňom skončenia štúdia na vysokej škole a je uvedený aj vo vysokoškolskom diplome. Dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť za neho poistné, teda na druhý deň po skončení vysokej školy, si musí takáto osoba začať platiť poistné sama, ak sa však (rovnako ako v predchádzajúcom prípade) neprihlási na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie alebo sa nezamestná.

Ďalej treba upozorniť na dôležitú skutočnosť, že za absolventa jednej vysokej školy (držiteľa jedného vysokoškolského diplomu) už štát poistné neplatí ani vtedy, ak sa prihlási na štúdium na ďalšej vysokej škole, aj keď ešte nedosiahol vekovú hranicu 25 rokov.

Všetky vyššie uvedené zmeny sú tieto osoby povinné oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od ich vzniku, pretože inak im hrozí sankcia.

Absolventova rodina v hmotnej núdzi

Pri posudzovaní hmotnej núdze nejakého okruhu osôb sa zisťuje ich príjem vrátane príjmu nezaopatrených detí.

Isté príjmy sú však spod zisťovania vyňaté, takže sa na ne hľadí, akoby neboli. Takýmito sú aj

príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané v bežnom roku (do 30. júna do 9460 korún, od 1. júla do 9960 korún),

príjem stredoškoláka a príjem denne študujúceho na vysokej škole neprevyšujúci 1,2-násobok životného minima pre plnoletú fyzickú osobu (do 30. júna nie vyšší ako 5676 korún, od 1. júla 5976 korún),

• príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,
• aktivačný príspevok,
• prídavok na dieťa,
• daňový bonus.