FOTO
BRATISLAVA - Vždy koncom mája a začiatkom júna pribúdajú na trhu práce absolventi stredných a vysokých škôl. Kým ich nezaradia do evidencie nezamestnaných, ich postavenie je odlišné.
Absolventovi strednej školy školský rok trvá až do 31. augusta, takže ak sa neprihlási na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, prídavok naňho rodičovi patrí aj za júl a august.
Mária Dluhá z úradu práce v Poprade hovorí, že je na absolventovi, či sa na úrade práce prihlási hneď po ukončení školy, alebo využije možnosť "posledných prázdnin". V tomto prípade mu stačí na úrad prísť do 7. septembra. V evidencii ho budú viesť so spätnou platnosťou - od 1. septembra - a odvtedy zaňho ako evidovaného nezamestnaného štát bude platiť poistné na zdravotné poistenie.
Dluhá tvrdí, že väčšina sa rozhodne pre posledné prázdniny. "Mali by si však uvedomiť, že v septembri sa bude snažiť riešiť svoju nezamestnanosť väčší počet absolventov a tým bude aj väčšia konkurencia na trhu práce."
Vysokoškolákovi sa štúdium skončí urobením štátnice. Ak sa na úrade práce prihlásil do siedmich dní, evidujú ho od druhého dňa po štátnici, takže štát zaňho bez prerušenia platí na zdravotné poistenie. Ak to neurobí, "vzniká mu povinnosť platiť si zdravotné poistenie", dodáva Denisa Matejová z úradu práce vo Veľkom Krtíši.
Na druhej strane, keď niekoho zaradia do evidencie nezamestnaných, automaticky mu pribudnú aj povinnosti. Musí reagovať na ponuky práce, hľadať si zamestnanie, preukazovať to úradu pri pravidelných návštevách atď.
Ani medzi nezamestnanými si však všetci absolventi škôl nie sú rovní. V marci ich bolo v evidencii nezamestnaných 18 513, z čoho najviac bolo zo stredných odborných škôl (6357), potom zo stredných odborných učilíšť bez maturity (5223). Naopak, najmenšiu časť predstavovali absolventi vysokých škôl (811).
Že na vzdelaní záleží, vyplýva aj z prieskumu medzi slovenskými firmami, ktorý si dala urobiť spoločnosť PricewaterhouseCoopers. Kým nástupný plat stredoškoláka predstavuje priemerne 14-tisíc korún, vysokoškoláka 19 400 korún. Nástupné platy sa však líšia. Záleží na sektore hospodárstva i regióne.
Prieskumom vyšlo najavo aj to, že 63 percent spoločností nástupné platy zvyšuje po troch mesiacoch. Priemerné zvýšenie predstavuje 14 percent.
O absolventoch
mesiac január február marec apríl
zaevidovaní nezamestnaní 39 015 21 631 22 721 20 406
absolventov medzi nimi 2469 1903 1995 1314
% zaevidovaných 6,3 8,8 8,8 6,4
odevidovaní nezamestnaní 30 457 26 749 30 726 34 106
absolventov medzi nimi 3500 2864 3138 3086
% odevidovaných 11,5 10,7 10,2 9,0
všetci evidovaní nezamestnaní 342 392 337 274 329 269 315 569
absolventi 20 617 19 656 18 513 16 741
% všetkých evidovaných nezamestnaných 6,0 5,8 5,6 5,3
na absolventskej praxi 8964 9276 8950 7551
% všetkých evidovaných nezamestnaných 2,6 2,8 2,7 2,4
Čo ich znevýhodňuje
Nemajú prax, respektíve pracovné skúsenosti. Nedostatky však majú aj pri komunikácii či samostatnom rozhodovaní. Prospelo by im, keby sa zaučili, teda pracovali ešte počas štúdia.
Majú prehnané predstavy o výške mzdy. Najvyššia priemerná mesačná mzda - 40-tisíc korún - je dnes v telekomunikáciách, najnižšia v reštauračných a hotelových službách - okolo 10-tisíc korún. Je zrejmé, že práca, ktorá si vyžaduje vyššiu kvalifikáciu, je lepšie ohodnotená.
Oboje súvisí s tým, že trh práce nemôže absorbovať aj tých, ktorých vedomosti či služby spoločnosť nepotrebuje. Že študijné odbory nezodpovedajú potrebám trhu práce, je zasa chyba vzdelávacieho systému. Mnohí absolventi nemajú záujem pracovať v odbore, ktorý vyštudovali, no na prácu v inom odbore nie sú dostatočne kvalifikovaní.
Čo ich zvýhodňuje
Sú motivovaní pracovať. Majú ideály, ešte nie sú unavení, netrpia syndrómom vyhorenia.
Sú ochotní vzdelávať sa. Školu skončili iba nedávno, takže im to nerobí taký problém. Zvýšenie kvalifikácie ich navyše môže popohnať dopredu - ku kariérnemu postupu, k lepšiemu ohodnoteniu atď.
Relatívne lepšie ovládajú cudzie jazyky i prácu s počítačom.
