Nonkonformný španielsky spisovateľ, autor štyridsiatky prozaických a esejistických kníh, rozpráva tak, akoby sme jeho príbeh dobre poznali a dokonale sa orientovali v spleti detailov. Od prvej vety čitateľ miništruje pri svätom prijímaní vážnej hudby v katedrále. Zúčastňuje sa na jeho rozvrátenom až zvrátenom citovom živote, na jeho mierne štylizovanej a intímnej letargii z histórie, ba zažíva aj nevoľnosť pri takej tej rekapitulácii ľudského plahočenia, ktorá sa prple so všetkými odtienkami smútku a skrúšenosti bez najmenšieho závanu žartovania.

Hlavnou ženskou protagonistkou je Loba, ktorá sa v knihe objaví vari len preto, aby chytro zmizla. "Výstredne sa smiala, rozprávala chripľavým hlasom, nápadne rozhadzovala rukami a gestikulovala." (Čo je okrem toho, že smilnila s každým, s kým sa jej zachcelo, dosť ničnevraviaci opis hľadanej osoby.)

Jej záhadné zmiznutie zblíži Lobinho milenca Carlosa a nemilenca Adriána. Bol to práve Adrián, ktorý sa uprostred čisto platonických múk počas spomínaného koncertu v sevillskej katedrále do Loby prudko zahľadel. Loba chcela byť iba neskrotne milovanou ženou uprostred stoviek mladých flámujúcich ľudí, kde po víne, rybacine a slovách prichádza na rad hašiš a spaľujúce rozkoše. (Slovenský čitateľ bude možno zvedavý, či sa v spleti tiel zvíjajúcich sa v slasti bezuzdného promiskuitného párenia nemihne aj Peter Bilý, nám dobre známy z iných románikov s podobnou tematikou.)

Človek pri čítaní Sorelovho estetického koncertu ľahko nadobudne pocit, že v španielskych mestách a iste aj v dedinách žije veľa krásnych mužov a žien s ohavným súkromným životom. Že je až príliš veľa ľahko dostupných čarovných miest s atmosférou, ktorú si vyžerú vždy tí, ktorí ju nevedia s rozguráženosťou vstrebať.

Títo moderní hrdinovia sú obostretí akousi tajomnou trýzňou. Nositeľom trýzne je v Sorelovom románe jednoznačne Adrián. K jeho kratochvíľam patrí o. i. masturbovanie ani nie tak nad obrázkami z farebných časopisov ako nad hrubými vulgárnymi slovami v bezduchých textoch z poklesnutých tlačovín.

Aj Carlos trpí trýzňou, pretože Loba - ako už opis hľadanej osoby vyčerpávajúco naznačil - spí skoro s každým. Bárs by potom Carlos netrpel, o Adriánovi ani nehovoriac. Môže to byť trýzeň až natoľko hlboká a univerzálna, že Adriána a Carlosa zmiznutie Loby spojí v hľadaní? Môže sa vôbec nejaký muž zmieriť so stratou ženy, ktorá nikomu nepatrila?

Autor: JÁN LITVÁK(Autor je spisovateľ)