Hicham El Guerrouj dostal od organizátorov Zlatej tretry sklenenú tretru so zlatými motívmi. FOTO - ČTK
Na sebe mal dve vetrovky a na hlave modrú šiltovku. Pôsobil uzimene, ale nie unavene. Dvojnásobnému olympijskému a štvornásobného svetovému šampiónovi Hichamovi El Guerroujovi pred týždňom spadol kameň zo srdca. Slávny Maročan sa konečne odhodlal verejne oznámiť, že končí s atletikou. Včera v Ostrave priznal, že len so súťažnou. Pre radosť bude behávať ďalej. Dokonca aj maratón. "Som ešte mladý, nemám ani tridsaťdva," pripomenul s úsmevom.
Dlho ste váhali?
"Rozhodnutie skončiť bolo veľmi, veľmi ťažké. Dlho a hlboko som o ňom premýšľal. Nie je ľahké prizerať sa, ako kamaráti a bývalí súperi behajú i súťažia. Celú mladosť som venoval športu. Teraz ako manžel a otec mám však aj inú zodpovednosť. Musel som zmeniť život. Potreboval som ho upokojiť."
Prečo?
"Po predvlaňajšej aténskej olympiáde som zvažoval, aké priority si stanoviť na rok 2005. Reku, najskôr uprednostním krosy a potom sa pokúsim zlepšiť osobný rekord na 5000 metrov. Ale všetky vlaňajšie plány ostali len snom. Snažil som sa trénovať, ale viac-menej sa mi to nedarilo. Niekoľkokrát som sa nanovo púšťal do prípravy, no už to nebolo to čo predtým. Pred troma mesiacmi som sa definitívne rozhodol, že kariéru ukončím."
Vravíte pred tromi mesiacmi, ale rozhodnutie ste oznámili iba pred týždňom.
"Čakal som na vhodnú chvíľu. Na skončenie niektorých veľkých športových podujatí."
S kým ste sa radili?
"Predovšetkým s rodinou, ale tiež s naším kráľom. Aj s princom. Ale rozhodnutie som musel urobiť sám. Vzal som papier a na ľavú stranu som si napísal plusy, to, čo hovorí za odchod, a na pravú mínusy. Vyšlo mi viac za ako proti. Môj manažér sondoval aj názory prostých Maročanov. Deväťdesiatdeväť percent z nich si želalo, aby som ďalej behal. Tým jedným percentom som bol ja. Myslím si, že športovec má odísť, keď mu ešte tlieskajú, a nie čakať, kým ho vypískajú."
Na čo budete najradšej spomínať?
"Vrchol svojho atletického umenia som dosiahol dvojnásobným víťazstvom na olympiáde v Aténach. V pamäti mi ostanú len krásne zážitky. Na tých pár pretekov, ktoré mi nevyšli, si už vôbec nespomínam."
Kam zaraďujete premiéru na päť kilometrov v Ostrave pred tromi rokmi?
"Boli to veľmi pekné preteky, aj keď som ich nevyhral. Tie nevymažem z pamäti."
Na čo z toho, na čo ste dosiaľ nemali čas, sa najviac tešíte?
"To je ťažká otázka, nechajte ma chvíľu premýšľať. No, dlhšie spávam - vstávam až o pol jedenástej. Potom sa venujem dvojročnej dcérke Hibe - hrám sa s ňou v záhrade, smejeme sa... Okolo poludnia si idem zabehať. Šport mám stále v srdci, bez neho by sa mi ťažko žilo. Telo bolo na pohyb zvyknuté, treba ho uspokojiť. Nesmiete naraz prestať. Mám tridsaťdva rokov a cítim sa stále mladý."
Chceli by ste mať z dcérky atlétku?
"Radšej nie. Atletika je ťažký šport. Chcel by som, aby študovala."
Pribrali ste?
"Pár kíl."
Koľko dnes behávate?
"Štyri-päťkrát do týždňa po 10 - 15 kilometrov."
Čo je pravdy na tom, že presedláte na maratón?
"Túžim si ho zabehnúť, ale len pre radosť, nie pre výkon a víťazstvá. Určite nemienim útočiť na čas 2:04 a naháňať špecialistov. V maratóne nebudem dobiehať prvý, ale skôr medzi poslednými. Na lepší čas ako 2:25 si netrúfam."
Neprídete si zabehnúť aj Pražský maratón?
"Rád. V akom termíne býva?"
V polovici mája.
"O rok mám už na to obdobie iné plány. Na jeseň 2007 by som rád bežal Newyorský maratón. Ale v dvetisícom ôsmom to prichádza do úvahy."
Hrávate ešte občas futbal?
"Trikrát do týždňa."
Komu budete držať palce počas majstrovstiev sveta?
"Ťažká odpoveď, Maročania sa na ne neprebojovali. Koho by ste mi odporučili? (Česko, ozvalo sa z pléna.) Prosím, Česko. Priateľ mi zohnal dres aj s podpisom vašej hviezdy, ktorá hrá za Juventus Turín. Pomôžte mi s menom. Áno, Nedvěd. Som jeho obdivovateľ."
Boli ste aj brankár, však?
"Z atletickej besedy sa tuším stáva futbalová... Ale fakt je, že futbal milujem. Dokonca mám doma aj niekoľko futbalových lôpt. Futbal má milióny fanúšikov a je dobré, že sa mu mlaď venuje. Čím viac ľudí športuje, tým menej je na svete kriminality. Keď som bol dieťa, Maroko prežívalo ťažké obdobie. Nevnímal som ho ako také vďaka tomu, že som športoval. Šport bez ohľadu na to, aký - futbal, atletika, tenis či rugby - je nádej ľudstva."
Neuvažujete odovzdať skúsenosti mladým?
"To je moja povinnosť, ba možno úloha."
Autor: MARIÁN ŠIMO, Ostrava
