Medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe začal písať svoju históriu pred desiatimi rokmi z vôle niekoľkých nadšencov, ktorí - ako povedala jeho riaditeľka Mirka Kovářová - boli ochotní urobiť možné aj nemožné. Organizačný tím festivalu sa od svojho začiatku sprofesionalizoval, ale aj zredukoval. Zo skupiny zanietených ostalo len zopár vytrvalých.

Medzičasom sa festivalu podarilo získať na spoluprácu kultúrne inštitúty a veľvyslanectvá, podujatie zapadlo do medzinárodných štruktúr. Uskutočnilo sa mnoho vzdelávacích workshopov a ďalších pozitívnych aktivít. Vývojom prešli nielen pozývané produkcie zo zahraničia, ale aj prezentácia slovenských tvorcov. Zatiaľ čo v prvých ročníkoch bol súčasťou festivalu aj nejeden študentský pokus, v posledných rokoch sa na festivale objavili už len produkcie slovenských tvorcov s istou tradíciou.

Diváci súčasného tanca však tiež prešli svojím vývojom. Naplniť ich túžbu vidieť nevidené dnes už nie je také jednoduché, snáď aj preto nechali niektoré predstavenia práve skončeného ročníka obecenstvo vlažným.

V jubilejnom ročníku zvíťazila interpretačná a choreografická rutina. Prezentovali sa produkcie, v ktorých prevažoval fyzický pohyb veľmi kvalitnej úrovne, žiaľ, monotónnej obsahovosti. Festivalu chýbali väčšie kontrasty, vrcholy a možno aj pády. Vymizli standing ovation, zostali potlesky zo slušnosti.

Výnimku tvorilo posledné predstavenie Walking Oscar choreografa Thomasa Hauerta, ktoré predstavilo skvelých performerov v pohybe, speve aj inštrumentálnej hre. Malo svoju atmosféru, gradáciu a humorné momenty, prezentovalo hlboké myšlienky v ucelenom divadelnom tvare.

V rámci tohto ročníka zaujal aj Compagnie Lionel Hoche z Francúzska dielom Volubilis, ktorý oživil festival optimistickou farebnosťou. System D choreografky Dominique Porte dorazil do Bratislavy až z Kanady, PR-evolution Attilu Kunu z Maďarska pútalo pozornosť svojou temperamentnosťou, projekt Debris Company odvážnou interpretáciou Stanislavy Vlčekovej, Slovák Anton Lachký a Španielka Eulalia Ayguade Farro svojou živelnosťou, Giannalberto de Filippis and Michal Mualem z Talianska zasa jednoduchosťou.

Štúdio tanca Banská Bystrica ponúklo svoje posledné projekty - dva tituly Muscosus a dielo Vnútorné oko, ktoré však dosahovali len priemernú úroveň. Jeremy Nelson Dance z USA naplnili večer troma titulmi (Most bláznov, Večera pre dvoch a Dôrazná likvidácia) v duchu príjemného tancovania, avšak bez hlbšieho oslovenia diváka.

Organizátorom patrí uznanie za perfektný chod celého prospešného festivalu, jeho jubilejný ročník však nastolil do budúcna viaceré otázky. Možno nastal čas prehodnotiť zmenený kontext a hľadať opäť nové možnosti v štruktúre i v dramaturgii podujatia.

Autor: IVICA LISZKAYOVÁ(Autorka je tanečná pedagogička)