Stretnúť dnes podnikateľa nie je žiadna vzácnosť. Niektorí z nich však začínali ešte za socializmu azveľaďujú svoj podnik dodnes. Jednou z takýchto priekopníčok je grafička z Komárna ERIKA SZABÓOVÁ.
Prečo vlastne s podnikaním začala?
"Jednoducho preto, lebo ma prestavalo baviť kombinovanie reklamy s kosákmi a kladivami a so Sovietskym zväzom na večné časy. Už vtedy sa dala nájsť diera medzi paragrafmi, takže určité profesie si mohli vybaviť živnosť. Ja som začala s písmomaliarstvom. Riaditeľ reklamnej agentúry, z ktorej som dala výpoveď, mi predpovedal smrť hladom."
Vedeli ste presne, čo chcete dosiahnuť a ako to zariadiť?
"Nebolo to jednoduché, veľmi veľa vecí sa robilo vtedy ručne, ale nadšenie ma hnalo do práce. Robila som vo dne v noci, cez víkendy, proste stále. Ale keď človek môže robiť to, čo chce?
Ľutujem len to, že som si v tom pracovnom ošiali trochu pomýlila rebríček dôležitosti a deťom som sa venovala menej, ako by som naozaj chcela. Potom prišiel prevrat, začali sa otvárať súkromné firmy a ja som mala ešte viac práce. Chvalabohu, prišli počítače a to mi veľmi pomohlo. Len som si musela vziať veľa pôžičiek, premiestniť štúdio zo spálne do prenajatého domu a nakoniec kúpiť dom.
Ale za tých sedemnásť rokov vzniklo z nuly fungujúce štúdio, kde sa od grafického návrhu až po realizáciu reklamy dá uskutočniť takmer všetko. A tento maratón do dnešného dňa neskončil, pretože do novej techniky treba investovať stále.
Čo bolo najťažšie - a čo išlo lepšie ako ste očakávali?
"Najťažšie bolo nejako zladiť prácu s rodinou. A zohnať peniaze. A lepšie? Množstvo objednávok."
Keby ste sa mohli vrátiť späť - zmenili by ste niečo?
"Zmenila. Snažila by som sa viac venovať deťom. Nie že by som s nimi mala problémy - sú už dospelí, šikovní (a najkrajší a najlepší), ale ten čas, keď sú deti skutočne vaše a keď vás potrebujú, veľmi rýchlo vyprší a zrazu zistíte, že už dospeli.
Keby som o tom mala napísať knihu, tak by som ju venovala svojmu bratovi Peťovi - boli sme dobrý tím. On ma určite zhora pozoruje, dáva mi energiu a dúfam, že má z našej práce radosť. A poďakovala by som aj svojmu bývalému manželovi, ktorý mi pri štarte veľmi pomohol - donútil ma začať pracovať na počítači. Ja som verila len na to, čo nakreslím a bola som asi dosť ťažký prípad. Jemu sa podarilo presadiť počítače do firmy a to bol v tých rokoch veľký krok. No a samozrejme by som veľmi poďakovala všetkým, ktorí so mnou pracujú, lebo sama by som to všetko nedokázala."
