BRUSEL – Keď minulý mesiac maďarský premiér Viktor Orbán vystúpil pred poslancami zahraničného výboru Európskeho parlamentu, jeho výroky o Benešových dekrétoch vyvolali krízu vzťahov medzi krajinami strednej Európy. Včera hovoril slovenský premiér Mikuláš Dzurinda pred rovnakým plénom takisto o Benešových dekrétoch. Téma zaujímala najmä rakúskych a nemeckých europoslancov.

Vážny kandidát

Otázky poslancov boli často kritické. Okrem problematických vzťahov s Maďarmi sa týkali diskriminácie Rómov, vysokej miery korupcie či slabej ochrany hraníc s Ukrajinou. Zároveň však potvrdili, že so Slovenskom sa všeobecne počíta ako s krajinou, ktorá bude už v roku 2004 členom únie.

„Slovensko je vážnym kandidátom na prvé kolo rozširovania,“ povedal predseda výboru Elmar Brok. V otázke budúcej slovenskej vlády sa poslanci uspokojili s Dzurindovým ubezpečením, že Slovensko bude mať aj po voľbách demokratickú vládu prijateľnú pre NATO aj pre úniu.

Vysvetľovanie

Spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovensko Jan Marinus Wiersma sa zaujímal, či budeme schopní stihnúť prijať nevyhnutnú európsku legislatívu, keď sa v slovenskom parlamente už prejavuje blízkosť volieb. Premiér ho ubezpečil, že sa s predsedom parlamentu Migašom bude snažiť poslancov presvedčiť, aby pracovali až do volieb.

Dzurinda musel vysvetľovať aj slovenský postoj k zákonu o zahraničných Maďaroch. Súčasné znenie maďarského zákona, keď maďarská vláda priamo dáva peniaze rodičom, ak pošlú svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským, označil za „diskrimináciu ako hrom“. Slovensko sa však podľa neho bude snažiť o dohodu.

Poslancov zaujímali pokroky dosiahnuté v zlepšovaní situácie Rómov. Premiér pripomenul vlaňajšiu návštevu Güntera Verheugena v rómskych osadách: „Myslím, že nastal čas pozvať ho na opätovnú návštevu, aby na vlastné oči videl, aký pokrok Slovensko dosiahlo, čo sa v týchto osadách zmenilo k lepšiemu.“

Vyhasnuté dekréty

Benešove dekréty označil Dzurinda za tému minulosti, ktorú podľa neho nie je možné ani prospešné otvárať: „Dekréty sú vyhasnuté, sú dôsledkom druhej svetovej vojny. Táto téma nie je ani tak témou právnou alebo občianskou, ale politickou a ako s takou sa ňou treba vyrovnať. Cesta do minulosti nie je dobrou cestou pre Európu.“

Rakúska poslankyňa Ursula Stenzelová však pripomenula, že dekréty predstavujú aj problém etický a morálny, a poukázala na možnosť, že aj slovenský právny poriadok obsahuje diskriminačné prvky, napríklad v reštitučných zákonoch. „Treba zistiť, nakoľko sú používané, či neboli napríklad niektoré oprávnené právne nároky zamietnuté na základe Benešových dekrétov. Ak áno, je to neprijateľné a v rozpore s európskou legislatívou,“ povedala.

Rakúsky poslanec Johannes Swoboda pripomenul, že české súdy pri rozhodovaní berú ohľad na Benešove dekréty.

Dzurinda pripomenul vyhlásenie slovenského parlamentu z roku 1991, v ktorom vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo s karpatskými Nemcami.

Slovensko podľa neho ešte tento týždeň pošle Európskemu parlamentu svoj oficiálny pohľad na právnu stránku problému.

Dve hodiny

Slovenskému premiérovi venoval výbor takmer dve hodiny. Úvodný pripravený prejav premiér predniesol v angličtine, spomínal v ňom najmä pozitíva vývoja na Slovensku a zásluhy svojho kabinetu. Na otázky odpovedal po slovensky. Jeho slová zaznievali v dvanástich oficiálnych jazykoch únie, ale tlmočníci väčšinou počúvali anglický preklad, ktorý prekladali do svojich jazykov.