li v Cappella degli Scrovegni tridsaťosem prác slávneho talianskeho stredovekého maliara Giotta.

Giotto pracoval spolu s pomocníkmi na maľbách v kaplnke bohatého bankára a obchodníka Enrica Scrovegniho v rokoch 1303 až 1305. Krehké fresky, z ktorých vznikol gigantický cyklus biblických výjavov, zahŕňajúcich epizódy zo života Krista, Panny Márie, úsek Posledného súdu či zjavenia Pekla, sa rozkladajú na ploche 900 štvorcových metrov, pričom zdobia aj strop kaplnky. „Maliarove postavy s výrazným obrysom majú antickú umiernenosť a vyjadrujú citové a morálne posolstvo,“ povedal pre denník La Repubblica šéf reštaurátorov profesor Giuseppe Basile.

Nádherná žiarivosť, ktorú maľbám vrátili reštaurátori, stála takmer dva milióny eur. Nie všetci sú však touto podobou Giottovho diela nadšení - medzinárodné združenie ArtWatch podporované Kolumbijskou univerzitou argumentuje tým, že reštaurovanie nebolo potrebné a že opravy toto zásadné dielo pripravili nielen o doterajšiu krásu, ale aj o jeho význam.

„Dokážte, že toto reštaurovanie nebolo potrebné,“ vyhlásil Giuseppe Basile, ktorý dohliadal aj na obnovu inej Giottovej práce - fresiek v Bazilike svätého Františka v Assisi poničených zemetrasením roku 1997. „V princípe súhlasím, že čím menej reštaurátorských zásahov, tým lepšie. Ale niekedy nezostáva nič iné len zasiahnuť. Poškodených bolo viac ako štyridsať percent. Niektoré predchádzajúce reštaurovania viedli k zhrubnutiu povrchu a dokonca k pľuzgierikom na povrchu. Preto sme používali vodové farby, tam, kde bolo modré pozadie poškodené najviac, sme farbu nenahrádzali vôbec.“ A dodáva: „Talianski reštaurátori nezmazávajú stopy času a dejín. Iba odstraňujú to, čo ruší pohľad.“

Pre verejnosť bude prehliadka Giottových fresiek v Padove sprístupnená v plnom rozsahu 25. marca. Aby sa udržala stála teplota a kondenzácia pary, do kaplnky naraz vpustia len 25 osôb, a to iba na 15 minút. Cena jednej vstupenky bude 11 eur.

(reuters, puk)