Národné divadlo v Prahe uviedlo koncom uplynulého týždňa jeden z najkrajších príbehov českej literatúry - adaptáciu novely Vladislava Vančuru Markéta Lazarová. Režisér Jan Antonín Pitínský zostavil súbor, ktorého polovicu tvoria hosťujúci herci. Ako sám povedal, „potreboval som mať okolo seba ľudí, ktorí by ‘počuli na môj jazyk‘ a boli schopní zvládnuť množstvo zmien.“

V role Kateřiny účinkuje slovenská herečka Zuzana Kronerová, členka bratislavského divadla Astorka Korzo 90. „Spoluprácu s Pitínským som očakávala s napätím, pretože som s ním ako režisérom pracovala prvýkrát,“ povedala včera v telefonickom rozhovore pre SME čerstvá nositeľka Českého leva za vedľajšiu úlohu vo filme Divoké včely. „Moje očakávania sa naplnili. Je to básnik javiska, veľmi presne cíti a krásne pomenúva veci.“

Pokora a humor

Postava Kateřiny má v Pitínského adaptácii ešte výraznejší charakter ako v knihe. Objavuje sa častejšie a na záver má dlhý monológ.

„Je mi blízka tým, že je to matka rodu, ktorá chráni svoje potomstvo,“ hovorí Kronerová. „Varuje svojho manžela Kozlíka pred vojenským odporom voči kráľovi. V Kateřine rezonuje materský princíp rozumného ženstva, ktoré nechce vojny. Nechce, aby jej deti umierali. Samozrejme, toto musí byť blízke každej žene. Dá sa povedať, že Kateřina je najmúdrejšia zo všetkých postáv dvoch rodov Lazarovcov a Kozlíkovcov. Na konci hry sa modlí, aby manželovi, ktorý má byť popravený, Boh odpustil jeho chyby a nenechal trpieť za jeho previnenia. Kateřina je krásnou postavou, ktorej nechýba humor. Zároveň má v sebe pokoru, ktorá ostatným členom rodov chýba.“

Partnerom Zuzany Kronerovej je Miloslav Mejzlík, ďalšie postavy v inscenácii, ktorá má dnes svoju ďalšiu reprízu, stvárňujú Zuzana Stivínová, František Němec, Alois Švehlík, Jiří Štepnička a ďalší.

Osudy a vášne

Vančurov román preslávený Vláčilovým spracovaním zo 60. rokov je považovaný za vôbec najlepšie dielo českej literatúry. Najmä vďaka básnickému jazyku. A práve ten sa stal jedným z najtvrdších orieškov adaptácie.

„Chceli sme, aby Vančurove krásne vety zneli na javisku, ale zároveň sme sa museli vyrovnať s faktom, že Vančura prakticky nepoužíva dialógy,“ povedal dramaturg Josef Kovalčuk. Výsledkom je kompromis: autorom dialógov je mladý dramatik Marek Horoščák a monológy sa nesú vo Vančurovej reči. Do textu mohli hovoriť aj herci, čo predstaviteľka Markéty Lazarovej Petra Špalková (alternuje s Lindou Rybovou) považuje za úplne výnimočné.

Pitínského Markéta sa odohráva na holom javisku Jana Štěpánka. Jedinou dekoráciou sú ulúpené látky, s ktorými obchodujú Kozlíkovci. Podobne ako Vančura, ani režisér neukotvil Markétu Lazarovú ako historický román. Nejde o dejinné udalosti, ale o ľudské osudy a vášne.

„Ako keby sa to všetko odohrávalo v obrazoch. Pitínský svojou fantáziou vytvoril scenériu pripomínajúcu rozľahlé planiny českej krajiny z obdobia stredoveku,“ hovorí Kronerová. „Hoci si nepotrpím na ligot divadelného sveta, stáť na doskách prvej českej scény, ktorá zažila toľkých vynikajúcich hercov, je zážitok. Dlhotrvajúci potlesk po premiére bol pre mňa obrovskou odmenou.“

ĽUDO PETRÁNSKY