FOTO - ARCHÍV
Keď nedávno Pat Metheny zháňal do svojej legendárnej skupiny spievajúceho perkusionistu, zavolal basgitaristovi, spevákovi a multiinštrumentalistovi Richardovi Bonovi, či o niekom nevie. Viem, odpovedal Bona. Som to ja. Ale ja basistu mám, namietal Metheny. Chcel som sa s tebou iba poradiť. Nevadí, ja budem hrať na perkusiách a spievať. S tým som začínal, to sú moje korene, uzavrel Bona. A tak sa tento mimoriadny hudobník stal Methenyho spoluhráčom.
Je to signifikantné – Kamerunčan Richard Bona, žijúci v New Yorku, netrpí inštrumentálnym exhibicionizmom, neustálou potrebou presadzovať svoj nástroj a hlavne techniku hry naň. Keď si vypočujeme sólové platne basgitaristov, basa býva spravidla dominantná. Sólovky bubeníkov sa zasa často podobajú permanentnému sólu na bicie. Druhý album Richarda Bonu opäť, podobne ako jeho debut, obsahuje hlavne hudbu a tej slúži všetko ostatné.
Bona je „vedený“ ako džezman, napokon, hral so Zawinulom, s Coryellom (vystúpil aj na Bratislavských jazzových dňoch, kde vyrazil dych prídavkom, ktorý odohral a odspieval sám), Sanbornom. Táto platňa sa nedá celá zaradiť do džezu, hoci z neho čerpá. Obsahuje africké motívy, ale nie je to ani náznakovo nejaká tendenčná world music. Sú to skrátka spievané pesničky a Bona si pre ne vyberá z ohromného rezervoára svojej muzikality, inštrumentálnych, aranžérskych a producentských schopností vždy ten správny postup. Tu nechá vyniknúť svoj sólový anjelský spev, tu zaranžuje nadupanú kapelu so syntetizátormi, sláčikový orchester, pulzujúcu kubánsku salsu, kultivovaný zvuk akustických nástrojov. Je to svojím spôsobom ultimatívna platňa
Špeciálnu zmienku si zasluhuje Bonov číry a hrejivý spev, niekedy vrstvený vo vzrušujúcich vokáloch (všetky texty sú v kamerunčine) a nevtieravo všadeprítomná basgitara, pražcová i bezpražcová; Bona každým tónom dokazuje, že patrí možno medzi desiatku najväčších basistov na svete. Muzikanti hrajú jednoducho fantasticky. A určite nielen preto, že sa medzi nimi objavujú mená ako Vinnie Colaiuta (bicie), Michael Brecker (saxofón) či Pat Metheny (gitara). Títo ľudia jednoducho majú čo hrať. Pretože kvality mimoriadnych hudobníkov môžu byť mimoriadne iba vtedy, ak sú vrastené do mimoriadneho materiálu.
Autor: MARIAN JASLOVSKÝ(Autor je hudobný kritik, zástupca šéfredaktora internetového magazínu www.inzine.sk)
