Slovenská televízia * Jana Janíková: Pod hladinou * Dramaturgia: Jana Skořepová * Kamera: Ivan Finta * Réžia: Pavol Korec * Hrajú: Sylvia Turbová, Szidi Tóbiás, Vladimír Jedľovský, Lukáš Latinák, Dušan Szabó a ďalší * 56 minút * Premiéra 18. 3. na STV 1
Nový televízny film režiséra Pavla Korca Pod hladinou má jeden nezanedbateľný klad: snaží sa reflektovať problémy súčasníkov, využíva aktuálne témy, postavy z nášho dneška. Niekde tu sa však jeho prínos do našej pôvodnej televíznej tvorby aj končí.
Pod pokojnou hladinou života jednej rodiny sme sa mali dopátrať zradných vírov a natrafiť na skryté korene dlhoročných rodinných animozít. Príbeh však cez diváka pretečie bez toho, aby sa na ňom osudy postáv citovo zachytili. Priveľa fráz o strate detskej izby, priveľa banálnych dialógov, ktoré znejú podobne ako v hudobnom pláne nadužívané klavírne etudy z Bayerky. Zobrazovaný život mal byť v prvom pláne celkom banálny, ale nanešťastie zostal banálnym aj v tom druhom.
Problém je aj v Achillovej päte slovenského filmu – v štruktúre a spáde deja. Zlé akčné filmy dávajú povodne, požiare a iné živelné pohromy do centra svojej pozornosti. Nie tak slovenská filmová škola. Aj tá síce zvolí vodný živel ako akýsi spúšťač reakcie, ale vovedie nás už do uprataného, vyvoňaného domu, kde kamera nenájde na zemi ani len prach po stavbe, ktorej ukončenie sa vraj oslavuje. Klobúk dole pred dôkladnou domácnosťou autoritatívnej pani Blaženy. Dom, ktorý by sa hrdo vynímal aj na prvej stránke Plus 7 dní, rodičia svojpomocne opravili z vyplatenej poistky, zvyšok peňazí ešte dali na strechu kostola. A to sa manžel Karol sťažoval, že nijakú kariéru vlastne neurobil! Producentské centrum literárno-dramatických programov zostalo divákom dlžné informáciu, ktorá poisťovňa tak dobre platí, že všetko funguje ako vo filme. Teda v slovenskom filme, kde sa na autenticitu až tak nehráme.
Projekt mal o to väčšiu smolu, že scenáristka Jana Janíková si vybrala motívy (predčasné materstvo, dominantná matka, sexuálne zneužitie), ktoré by mohli predstavovať aj citovo veľmi silnú látku. Podobnú tému nakoniec spracoval i Kieslowski v jednej časti svojho Dekalógu. Ak však na konci filmu netušíme, kto bol zlý a kto dobrý, nie je to tá krásna ambivalencia, ktorú silné umenie vyvoláva, ale skôr absencia jasnejšieho zámeru tvorcov.
Dcéra Eva (Szidi Tóbiás) vyvolávala svojím melancholickým punkovým štýlom nutkanie preniesť ju do iného filmu a dať jej šancu hrať. Lukáš Latinák ako jej nevlastný brat René pôsobil o dosť strnulejšie. Ani od Vladimíra Jedľovského sa nedozvieme, či je otcova snaha prispieť na charitatívne ciele motivovaná zlým svedomím, vzdorom voči manželke či absolútnym pokrytectvom. Sylvia Turbová zahrala snobskú matku v podstate presvedčivo, ale bez podtónov a prekvapenia.
Ak na kolaudačnú oslavu manželia nepozvali tetu, ktorá ich po povodni ubytovala, o veľa zas táto dobrá duša neprišla. Obligátny rezeň si môže vypražiť aj sama a samotná bábovka bola, ako každá bábovka, dosť mdlá.
