Kotleba je aj trestne stíhaný za propagáciu protidemokratických hnutí a je známy ako šéf pochodov strany v tmavých uniformách.
Do rozhlasu prišiel ako kandidát Slovenskej ľudovej strany, ktorej predseda Jozef Sásik uvoľnil Kotlebovi svoje miesto v debate.
Kotleba okrem iného v rozhlase povedal, že chce "očistiť spoločnosť od vplyvu komunistov, socialistov a liberálov". Odvolával sa na "odkaz" Andreja Hlinku, že "budeme pracovať a bojovať dovtedy, kým nebude Slovensko slovenské, kresťanské a biele".
Riaditeľka SRo Miloslava Zemková sa mieni poradiť s právnikom, ale podľa nej rozhlas nemôže ovplyvniť výber účastníkov a nezodpovedá za ich výroky.
Členka Rozhlasovej rady Mária Hlucháňová je naopak presvedčená, že moderátor mal diskusiu s Kotlebom prerušiť. Politológ Miroslav Kusý si myslí, že mohol svojimi výrokmi porušiť zákony.
Debatou sa začne zaoberať aj polícia, ktorá si podľa hovorcu Martina Korcha vyžiada nahrávku.
SĽS, za ktorú teraz Kotleba kandiduje, chce "vybudovať nový stavovský slovenský štát založený na kresťanskom, národnom a sociálnom princípe".
Stavovský princíp - tzv. korporativizmus - je typický pre fašistické ideológie a v praxi znamená, že štát ovládajú zástupcovia "stavov". Pre presadzovanie tohto princípu súd tento rok v marci Kotlebovu pospolitosť rozpustil.
Moderátori programu Kotlebu niekoľkokrát vyzvali, aby nepoužíval ostré výroky a pohrozili ukončením diskusie, hoci hrozbu neuplatnili.
Stavovský štát odporuje demokracii
"Stavovský štát je v základnom rozpore s demokraciou. Je sám o sebe nezmyslom, pretože patrí do stredoveku. Naposledy tu bol pokus Mussoliniho a potom v slovenskom štáte," povedal politológ Kusý. Práve demokracia musela podľa neho rozbiť najprv samotný princíp stavovského štátu, aby mohla sama vzniknúť.
Riaditeľka rozhlasu Zemková pripustila, že moderátor môže diskusiu predčasne ukončiť, keby mal "absolútnu istotu, že dochádza k porušeniu zákona". Ak právnik posúdi, že Kotlebove výroky boli protizákonné, Zemková možno aj sama podá trestné oznámenie.
To, že Kotleba sa vôbec dostal do diskusnej relácie, je podľa Zemkovej preto, lebo rozhlas dal každej strane "29 a pol minúty" a tá je zodpovedná za to, "koho tam pošle a čo ten človek povie".
Zákon však hovorí, že za obsah politických diskusií (nie za volebné šoty) zodpovedá vysielateľ, v tomto prípade rozhlas. SRo teda musí rovnako ako v iných prípadoch dodržiavať okrem objektívnosti aj zásady demokracie a humanizmu.
Moderátor mal zasiahnuť
Členovia licenčnej rady, ktorá monitoruje všetky politické diskusie, sa budú prípadným porušením zákona zaoberať až po kampani. "Výsledky monitoringu posúdi rada ako kolektívny orgán," povedala jej predsedníčka Valéria Agócs, podľa ktorej má charakter diskusie ustrážiť predovšetkým moderátor.
Podľa členky Rozhlasovej rady Márie Hlucháňovej mal moderátor po kontroverzných výrokoch Kotlebu okamžite ukončiť reláciu. "Moderátor vedel, kto je Marián Kotleba a mal byť na takéto citlivé veci pripravený," povedala.
Podľa Hlucháňovej existuje niekoľko noriem, ktoré zabraňujú šíreniu takýchto vyjadrení. Sú to nielen zákony o voľbách, o vysielaní a retransmisii a Slovenskom rozhlase, ale aj interné pravidlá SRo. Tie pripomínajú, že šírenie podobných výrokov je trestným činom.
Rozhlasová rada sa diskusiami bude zaoberať na najbližšom zasadnutí.
Šéf SĽS Sásik pre SME povedal, že s Kotlebovými výrokmi v rozhlase súhlasí a že vychádzajú zo stanov a programu jeho strany. Súhlasí tiež so zavedením stavovského štátu. To, že Kotleba je trestne stíhaný, mu neprekáža, keďže je to "pre ochranu slovenského národa".
Sásik sa nevyjadril, či má na kandidátke okrem Kotlebu a ďalšieho bývalého člena pospolitosti Jána Kopúnka aj iných ľudí zo zrušenej pospolitosti. Povedal iba, že všetci zo zoznamu sú členmi SĽS. Táto strana sa má svojej internetovej stránke s adresou www.hsls.sk heslo známe z čias Slovenského štátu "Verní sebe svorne napred!". (knm, hr)
Prečo zakázali SP-NS
Súd zakázal pospolitosť preto, že jej program odporoval článku 30 ústavy, ktorý hovorí o rovnosti práva voliť a byť volený. Kotlebova strana chcela presadiť zavedenie 10 stavov, do ktorých by sa ľudia registrovali. Podľa počtu zaregistrovaných by sa zástupcovia stavov dostali do parlamentu.
Zvláštne upravené by malo byť postavenie národnostných menšín, ktoré by mohli byť v parlamente zastúpené iba v takej miere, v akej sú Slováci v snemoch v ich materských štátoch. Napríklad zástupca Rómov by sa teda do parlamentu nemohol dostať, keďže nemajú vlastný štát.
Pospolitosť taktiež chcela založiť polovojenskú Národnú stráž. (knm)
