Ministerstvo kultúry síce predložilo vláde návrh zákona, ktorý by postavenie TASR zmenil, ale vláda ho neschválila.
TASR je príspevková organizácia a riadi sa zákonom z roku 1992, ktorý už nezodpovedá ani požiadavkám Európskej únie o nezávislosti médií.
Riaditeľa TASR totiž vymenúva a odvoláva vláda. Je závislá od štátnych peňazí, no zároveň žije aj z komerčnej činnosti, čo podľa Protimonopolného úradu deformuje hospodársku súťaž.
Na trhu agentúr funguje aj súkromná agentúra SITA, ktorá poskytuje rovnaké služby, no bez štátnej dotácie.
Napriek dotáciám agentúra TASR každoročne končí so stratou.
Zuzana Mistríková z ministerstva kultúry povedala, že vo vláde "neexistovala dohoda politických strán" o novom zákone o TASR, "tak sme to zastavili".
Mistríková by bola za existenciu jednej celonárodnej agentúry a jednej špecializovanej, ale to, že dnes sú na trhu dve agentúry s ambíciou byť tou hlavnou, "nie je normálne".
Podľa mediálnej analytičky Jarmily Grujbárovej štát síce každoročne dotuje TASR, no nikto zatiaľ nevymedzil druh a unikátnosť služby, za ktoré si tieto štátne peniaze zaslúži. Podľa Grujbárovej tým trpia aj médiá, lebo "momentálne ceny agentúrneho spravodajstva TASR a súkromných agentúr nezodpovedajú realite".
Generálny riaditeľ Peter Nedavaška je za to, aby sa tlačová agentúra stala verejnoprávnou inštitúciou.
Súčasný stav nevyhovuje ani jemu, lebo "na jednej strane je štát povinný prispievať na prevádzku agentúry, ale zvyšok si musíme zarobiť", na druhej strane čelia výčitkám konkurencie a Protimonopolného úradu.
Podľa predsedníčky Slovenského syndikátu novinárov Zuzany Krútkej TASR treba určite zachovať, lebo by mala zhromažďovať všetky informácie zo štátnych orgánov a najmä by sa mal uchovávať archív správ a fotografií.
Napriek tomu so Krútka myslí, že agentúru treba zmeniť, "aby bolo jasné, čo robí vo verejnom a čo v štátnom záujme, na čo si má zarobiť a na čo má dostávať dotáciu".
