Divadlo Romathan: Prešibaná rodinka l Napísali: Marián Balog, Karel Adam l Réžia: Marián Balog l Scéna: Štefan Hudák l Kostýmy Agáta Hanková l Dirigent: Karel Adam l Choreografia: Jaroslav Moravčík l Premiéra 25. mája 2006Divadlo Romathan končí sezónu premiérou z vlastnej dramaturgickej kuchyne - hudobnou komédiou Milana Godlu a Karla Adama Prešibaná rodinka. V minulosti už uviedlo viac pôvodných textov, táto premiéra je však výnimočná.

Po prvý raz je dielom nielen rómskych autorov, ale aj rómskeho režiséra Mariána Baloga. V programovom bulletine umelecký šéf Ján Šilan píše, že od prvej premiéry (Miesto pre Rómov z roku 1992) mal jedno želanie: "Najkrajšie bude, ak na všetkých realizačných postoch budú samí Rómovia."

Premieňať sny na skutočnosť je krásne, pre našich Rómov ešte mnohonásobne dôležitejšie. Stačí si uvedomiť, že písané slovo nepatrilo k duchovnému bohatstvu tohto národa. To skôr ľudové piesne, ohnivý tanec, prípadne rozprávky a povesti v ústnom podaní. Divadlo Romathan teda prevzalo na seba aj zodpovednosť za zušľachťovanie a rozvoj jazyka.

V Prešibanej rodinke ponúkajú autori niekoľko navzájom prepletených príbehov zo súčasnosti a v humorných situáciách rozohrávajú nešváry, ktoré touto komunitou hýbu. Pranierujú ekonomický turizmus do západnej Európy, ale aj hmotárstvo, úskočnosť, či naivnú dôverčivosť.

Pri istom zjednodušení možno povedať, že vytvorili svojskú, novodobú repliku Tajovského Statkov-zmätkov.

Režisér Marián Balog viedol hercov ku komediálnemu zveličeniu. Dáša Polláková a Štefan Rajko hyperbolizovali typologické znaky svojich postáv a vyťažili z toho nespútané veselie, dynamické mizanscény a v konečnom efekte jasné myšlienkové posolstvo. Ostatní herci im dôsledne sekundovali. Hudobná a tanečná rovina inscenácie sa stala tiež atraktívnou a výrazne podporila autorský zámer.

Samozrejme, autori si uvedomovali delikátnosť týchto tém a v závere podľahli potrebe mentorského odsúdenia negatívnych čŕt a konania svojich hrdinov. Z hľadiska divadelného je ich riešenie staromilské, ale v kultúre, ktorá hľadá svoj divadelný jazyk, je prirodzené a aj pochopiteľné. Rómske prostredie prijalo túto optiku s nadšením, pre príslušníka inej kultúry je zasa takáto miera sebareflexie prekvapivá a povzbudivá.

Autor: OLEG DLOUHÝ(Autor je divadelný kritik)